𝐑𝐄𝐐𝐔𝐈𝐄𝐌

𝐂𝐀𝐏𝐈𝐓𝐔𝐋𝐔𝐌 𝐐𝐔𝐈𝐍𝐓𝐔𝐌

Pocítim zmenu tlaku a tvaru vzduchu okolo mňa. Sformuje sa do reťaze neviditeľnej, ktorá tesne obopne krk. Dokonale zapadá do starých preliačin. Snaha o vzdorovanie neúspešná je. Zrazí ma do kolien a nôž odhodí ďaleko.

,,Drž sa ďalej od môjho učeníka!" zakričí po mne.

Rukami snažím sa uvoľniť aspoň trochu zovretie, nech môžem dýchať a nespúšťam zrak z chlapca. Slabú myseľ má a možno ju dokážem nalomiť iba intenzívnym očným kontaktom.

Aj keď ho vyzve, aby uhol pohľadom, nedokáže to. Bosorák mu teda strelí neviditeľnú facku, nech preberie sa. Vďaka tomu venuje menej sily na moje väznenie.

,,Nič mu neurobím, ale už ma nechaj," poviem pridusene, keď podarí sa mi odsunúť reťaz.

,,Neverím ti, no potrebujem od teba odpovede," zahundre starec a presmeruje vzduch na moje ruky a nohy, okolo ktorých vytvorí putá, takže nemôžem pohnúť nimi. Zatnem zuby a radšej len dopĺňam kyslík. Zbytočné bolo by bojovať. Venujem mu krátky vražedný pohľad a potom sa pozriem na chlapca. Šúcha si zranené líce. Vďaka tomuto pohybu všimnem si vyhrnutý rukáv košele a predlaktie pokryté vyrytými znakmi. Hneď spoznám ich. Čísla.

,,Ty učíš obyčajného človeka? Dokonca Malejana?! A čo je najhoršie, otroka?! Už si sa načisto pomiatol!" skríknem a vystrelím na nohy smerom k Bosorákovi, keď k mladíkovi zakázal mi. Pohyb bol príliš prudký, a tak sa zapotácam. Putá nepomáhajú k získaniu rovnováhy, padám teda do regála. V poslednej chvíli hodí ma na opačnú stranu, znova pocítim tvrdosť dosiek.

,,Narobil si tu dosť neporiadku predtým, nebudeš ničiť ďalší tovar," nahnevane vyriekne, ,,Teiq, choď, toto je medzi nami."

,,Nemali by ste sa prudko hýbať," menovaný ihneď ku mne pribehne napriek Bosorákovým slovám.

,,Nedotýkaj sa ma, Malejan!" odseknem, keď mi chce pomôcť zo zeme a podráždene naňho pozriem, zatvári sa sklamane. Radšej si iba sadnem a nepatrne vzdialim sa od neho.
Spôsob, akým ma oslovuje, tá úroveň vykania, ma znechucuje. Takto oslovoval som pratetu. Je zvláštne počuť to od niekoho iného, navyše nie s obrovským vekovým rozdielom.

Hnevá ma, že pôvod Bosoráka nepoznám. Žiaden prízvuk, jednoznačné meno alebo viditeľné znaky. Vôbec nič. Opovrhuje mnou, aj ním. Vert určite nie je, Malejan možno áno. Bol by schopný zradiť svoj pôvod. Keby pochádza z rodu malejanského, nečudoval by som sa.
Sú veľmi prostí a ľahko ovplyvniteľní, čo z nich robí dobrých zákazníkov, no väčšinu všetko iba komplikujú. Tvrdil to môj strýko a časom zistil som pravdivosť jeho slov.

Dajan mi o sebe prezradil, že Wartakán je. Ničím výnimoční ľudia, len najpočetnejší.

,,Vypadni," rázne mu rozkáže. Teiq prísny tón poslúchne, hoci nerád a so sklonenou hlavou odíde z obchodu. V duchu zanadávam, mohol mi byť užitočný.

Kto ťa zachráni teraz?

Posmešne spýta sa Dajan. Stiahnem obočie. Nepotrebujem žiadneho záchrancu.

,,Už nik," odpovie mu Bosorák a nespúšťa zo mňa namosúrený pohľad. Vytreštím oči. Dajan vždy prihovára sa iba mne, všetky pokusy Bosoráka kontaktovať ho odignoroval a teraz povedal to aj jemu?

,,Zachránim sa sám. Ako vždy," odseknem krátko. Nebudú ma stále spochybňovať. Z každej náročnej situácie dostal som sa bez pomoci.

,,Iste. Rovnako ako pred pár hodinami?" pobavene zdvihne obočie, ,,môžeš ďakovať Teiqovi, že ťa vytrhol zo spárov smrti. A mne, že som mu to dovolil. Dlh je splatený. A teraz prejdeme k niečomu závažnejšiemu."