Balada je lyricko - epický slohový útvar, jenž se vyznačuje pochmurným dějem a často tragickým koncem..
Na je česká předložka...
Utopie je představa ideální lidské společnosti, obce nebo státu...
Láska je....
Niekedy sa zamýšľam nad tým, čo je vlastne láska. Keď si predstavíš, že sedíš v autobuse a pozeráš sa z okna. Tvoje myšlienky sa potichučky odoberú k osobe, ktorá má byť spojená s týmto pocitom…Cítiš tie emócie? Cítiš, že tá láska je tu s tebou? Cítiš niečo… niečo čo patrí iba jemu? Lebo ja niekedy nie. Niekedy je moja láska iba čisto racionálna bolesť, kedy sa nenávidím za to, že není taká, aká by mala byť. Že by mala byť silná, každá bunka môjho tela by mala úslužne šepkať jeho meno a pritom to nerobí. Bojím sa, že nemám city, že moje emócie sú stratené v nekonečnom víre chaosu a myšlienok. Je to normálne? Je normálne niekedy milovať racionálne, chcieť s ním byť, cítiť jeho dotyky, no srdce, akokeby stíchlo…. Potichučky čaká na explóziu, alebo len odchádza. Možno práve táto balada na utopickú lásku je jasným znakom, že som sa zbláznila. Alebo čakám na silnejšie emócie, než akými je člověk schopný milovať? Ako je to správne? Ako sa dá správne milovať, bez rozmýšľania… len tak, ako to najlepšie viem…
