Nemôžem zaspať. Nedokážem sa zbaviť toho pohľadu v Nancynej tvári keď ma videla s Beth. Prečo spravila také unáhlené rozhodnutie? Prečo sa o tom s niekym neporozprávala? Keď som ju videl pod schodmi, prepadla ma depresia. Porozprával som sa v kaviarni so svojim kamarátom Mikom, ale nedokázal mi pomôcť. Dokonca som si myslel, že ho znepokojujem. Mike sa mi začal vyhýbať. Môj Bože stratil som jediného priateľa. Kvôli jednému nedorozumeniu som stratil svoj život. O týždeň neskôr som už nemohol. Rozhodol som sa vyhľadať odbornú pomoc. Tak a je to tu práve kráčam po ulici smerom k psychológovi. Tak a som po schôdzke s psychológom. Nakoniec to nebolo až tak zlé. Možno mi fakt dokáže pomôcť. Ale napriek akýmkoľvek terapiám a liekom sa mi nepodarí zabudnúť na to, čo som si prežil. Ale môj obrovský dom, ktorý som zdedil po svojich rodičoch bol aj napriek tomu prázdny. Bol to obrovský dom s vysokými stropmi. Bol strašideľný. Myslel som si, že ten dom je ako každý ostatný, ale on nebol. Bol iný. Prečo? Keď sme tu bývali s Nancy ten dom taký nebol. Nikdy mi nepripadal taký "strašideľný". Možno to bolo tým, že tu vtedy bola Nancy. Ale aj tak, na zem mi spadla malá loptička, keď spadla ten zvuk sa rozliehal po celom dome. Ako je to možné? Akokeby tu bol zástup megafónov. Bolo to také aj predtým? Asi áno ale nikdy ma to neznepokojilo, bolo to asi tým, že tu bola Nancy.
