Nielen môj dom, ale takmer všetko naokolo ma začínalo desiť. Každá tvár mi pripomínala Nancy, každý predmet mi pripomínal fľaštičku jedu na myši a bál som sa chodiť na obedy. Boli z toho znepokojení moji kolegovia, ľudia okolo mňa, čo vedľa mňa prešli proste... všetci. Jedného dňa, keď som prišiel domov z práce, nemal som čo robiť a tak som išiel do svojej záhrady za domom v domienke, že zalejem zeleninu a možno sa tak trochu odreagujem. Keď som záhradníčil, zazvonil telefón na 3. poschodí v mojej spálni. Nestihol som tam dobehnúť. Videl som, že bliká kontrolka na záznamníku. Prehral som si odkaz nemal som tušenie, kto by mohol volať, keďže sa mi všetci vyhýbajú. Na starej kazete bolo počúť nahraté dýchanie, ale nebolo ľudské, skôr... ja neviem iné. Ani zvieracie ani iného živla. Akokeby duchovné. Bolo mi to čudné. Chcel si zo mňa niekto vystreliť? Keď som vytočil spätné volanie, tón oznamoval, že číslo je nesprávne. Pozrel som sa na číslo: (666)-24. Číslo 666 je diablovo. Hovoril som si:„Je to náhoda, alebo je to hovor z pekla? ” Bol som zmätený. Normálne by som tomu neveril, ale vzhľadom k mojej psychickej situácií som si povedal, že to nieje vylúčené. Priznal som, že som asi blázon. Ale nie taký, aby ma zavreli do blázinca. Išiel som späť do záhrady. V noci som ako vždy nemohol spať, tak som premýšľal o tom hovore. Tak moment, 24 bolo Nancyne obľúbené číslo. Volala mi Nancy z pekla? Ale ona bola vždy vzorná, modlila sa, chodila do kostola. Nemala dôvod skončiť v pekle. Alebo nemala inú možnosť? Existuje nebo? Je viera, ktorú trištvrtina sveta uctieva výmysel? Keďže som jej nemohol zavolať späť, dúfal som, že ona zavolá mne znova. Sedel som celé dni pri telefóne. Ale Nancy po druhý raz nezavolala.
