"Keď ti boh zabuchne dvere, otvorí ti okno.",hovorí sa. Môj život znova získava smer, zmysel proste... GRÁDY. Už s Luciou randíme skoro 1 rok. Ja som tak šťastný. Ja ju požiadam o ruku! Do riti!! Na čo to sakra myslím?! Nedávno som prišiel o ženu. Chcem si posrať aj tento vzťah?! Alebo čo?! Musím ešte počkať.
---------------O pol roka neskôr----------------
Bol úplne obyčajný deň. Prišiel som z práce a Lucia už ako obyčajne bola z práce doma. Zrazu ma zavolala a nervózne vzlykala:
Ja: Lucia čo sa deje?
Lucia: Ja... JA to už nevydržím...
Ja... Ja ti to už proste musím povedať..
Ja: Tak hovor.
Lucia: Ja... Ja... Ja som... Som
Ja: Čo si??
Lucia: Som TEHOTNÁ!
Ja: Ale veď to je super!
Lucia: Nie... Nie to nieje všetko.
Ja: Sú to dvojčatá??
Lucia: Nie... Nie ide o to, že...
Ja: Tak povieš mi konečne, čo sa deje?
Lucia: To dieťa... noo... ONO NIEJE TVOJE.
Ja:Čoooo?
Cítil som, ako prestávam dýchať.
Pomaly som padal na zem.
Padajúc na zem som povedal:„Ty zradkyňa, ako si mi to len mohla... (Kašlanie a vzdychanie)"...
