Angels and devils

Zaujem (part 2)

Zase sa mi snívak ten sen. Bola som na luke atď... A zas skončil tam kde vždy. Ale v tom má prišla zavolat Kery von. Mama má prišla zobudiť a zas sa mi ten sen presekol presne tam kde vždy. Kery prišla hore do izby a spýtala sa má spýtať či nepôjdem na lúku.

,,Na lúku NIE !!!!!!" zhukla som ňa ňu.

Obydve sa na mna pozerali s vypulenými očami.

,,Proste na lúku NIE!!!"

,,veď dobre ... Kľud..."

Ja som sa na Kery usmiala a ona mi úsmev obetovala.Bolo to divné.Moja mama sa namna divne pozerala. Bola som dosť nekludna no nakoniec som sa sňou rozlúčila a išla som von.Kery sa má opýtala či nezavoláme aj Clare. Ja som súhlasila veď bez nej to je ako pizza bez kukurice.Milujem pizzu s kukuricou ... A vtedy má napadlo že môžme zavolať Clare a ísť na pizzu už dlho som nemala pizzu. Mňam... Môj návrh som povedala aj Kery a tá to schválila. Tak sme išli pre Clare a dohodlizme sa že pôjdeme do našej obľúbenej reštyky kde sme sa spoznali.

*flashbek*

Prišla som do reštiky na obed a usadila som sa do prvej ľavice.
O chvíľu nato prišla barmanka a opýtala a má čo si dám ... Vtedy som si dala rezeň s ryžou. O pár minút som mala obed a barmanka mi ho doniesla. Ked som bola na odchode stretla som Kery a Clare tie naj baby. Kery sa má hneď opýtala že ako sa volám a koľko mam rokov.Samozrejme že som jej odpovedala:

,,Som Rousy a mam 14, a vy?" Vtedy som mala estelen 14...

"Ja som Kery a mam tiež 14" povedalo čiernovlasé dievča v krataskoch a v čiernej zo zadu čipkovanej blúzke.

,, A ja som Clare a mam taktiež 14" Povedalo dievča v modrej sukni do A-čka a bielou bluzkou.

Ja som sa na ne usmiala a už sme boli spolu. Poznáme sa 3roky.

*koniec flashbaku*

Prišli sme tam, usadili sme sa a objednali si šunkovo kukuricovú pizzu. Bola výborná. Ked sme dojedli rizhodlisme sa že sa pôjdeme prejsť. Išli sme cez dajaký les až sme prišli na tu lúku smojho sna. Bolo to strašne baby má držali ja som chcela odíst no baby má silno držali a pýtali sa má čo sa deje ... Ja som odpadla. Ked som sa zobudila ležala som v nemocnici. Zlakla som sa. Ležala som tam sama všade bolo ticho. Mala som vruke zapichnutú ihlu .... Zrejme infuziu ... Nič som si nepametala. Pametala som si len ako sme prišli na lúku a ďalej nič. Mala som v hlave úplne prázdno. Bála som sa, pozerala som sa zboku na bok, hore a dole.Všetko som si dodetailu prezrela. V strede izby bola posteľ na ktorej som ležala, vedľa mna bol mali stolík s lampičkou. Oproti mne bola skriňa a vedľa mna bolo kreslo. Všetko bolo vymalované na bielo-zelené. Zrazu dnu vošiel doktor a spýtal sa ma:

,,Ako tí je?"

,,dobre .... A prečo som tu?"

On mi na moju otázku neodpovedal. A povedal mi:

,,Čakaj tu o chvílu príde psicholog, porozpravate sa a bude tí lepšie."

,,Č-čo tak to určite nie! Ja žiadneho psichologa nepotrebujem!"

,,Neboj bude tí lepšie ked sa sním porozprávaš" usmial sa na mna doktor.

Kľud Rousy možno tí to fakt pomôže kľud nebuď taká zlá. Opakovala som si v hlave. O chvíľku na to prišiel psicholog.

Tak toto je druhá časť dúfam že sa vám páčila. A sorry za pravopisné chiby. :DD