Život s krutou bolesťou | 🩸🔪

1. Nová škola

                                           Začalo to jedného dňa.

Mama ma zobudila skoro ráno. Nechcelo sa mi ísť do novej školy.
Niežeby som sa netešila na kamarátov, ale pravdou je, že žiadnych nemám. Od 3. Ročníku na základnej ma šikanovali.
Teraz už som v 9. Ročníku. Alebo aspoň do neho idem.
Školu sme menili už 3-krát a teraz to bude už po 4-krát. A pochybujem že to na tejto škole bude iné.

Mama mi vytrhla perinu z rúk a vytiahla ma z postele. Keď som sa konečne prebrala, zacítila som mamine raňajky. WAFFLE! Milujem waffle. Rýchlo som sa prezliekla a utekala do kuchyne, kde ma už čakali waffle. Mala som voľné čierne tričko a voľne nohavice. Voľné oblečenie milujem. Je ľahké na oblečenie.
Najedla som sa. Boli výborneee. Mama mi podala tašku a povedala mi aby som za cca 5 min. nastúpila do auta. Do tašky mi dala vodu a desiatu. Ešte nemám učebnice tak sa nečudujte prečo ich nemám v taške.

Nasadla som do auta. Mama po 2 minútach prišla a doviezla ma ku škole. Pred školu ma vysadila a povedala mi všetko potrebné. Ako napr. Akú mám triedu, aké mám číslo skrinky atď...
Rozlúčila som sa s ňou a odišla do práce. Tá škole nebola veľmi malá. Bola to veľká pekná škola. Len ešte uvidíme či je pekná aj zo vnútra. Hneď ako som vošla, ma uvydelo veľa detí. Začala som sa obzerať kde sú skrinky, aby som sa nemusela pozerať na tie prekvapené ksichti. Vzadu som ich niekde zahliadla. Prepchala som sa cez žiakov a prišla ku skrinkám. Ja sprostá som si myslela že mám odomknutú skrinku. Ale nie. Potrebujem kľúčik. Cítim sa trápne. Zrejme mi ten kľúčik dá učka. Tak som sa vydala hľadať svoju triedu. 9.B. Na prvom poschodí není. Tak som išla pozrieť na druhé tam už boli niake deviatacké triedy. A našla som ju. Zaklopala som na dvere a čakala. Po pár minútach mi otvorila niaka paní. Asi je to moja učiteľka.

"A! Sára konečne si prišla poď ďalej!" povedala učka.
Vošla som do triedy. Všetci mi venovali pozornosť. Srdce som mala v krku.

"Tak žiaci toto je vaša nová žiačka Sára, prosím správajte sa ku nej slušne, prežila si ťažkým obdobím a šikanou."učka
Ako náhle hovorila o šikane, prešli mnou zimomriavky. Nenávidím keď to niekto zmieňuje vo verejnosti.

"Sára učebnice a kľúčik od skrinky ti dám po tejto hodine. Sadni si tam do zadu, budeš sedieť sama." povedala mi učiteľka.
Ani neviete ako mi odľahlo že sedím sama.

Sadla som si tam a zložila si tašku. Všetci na mňa pozerali ako na monštrum. Nie ako na obrázok, trápnu, žirafu ale na monštrum. Presne im to bolo vydno na tvári. Sklonila som hlavu a vybrala si zošit s peračníkom. Áno aj to som mala zabalené.
Začala som si kresliť. Keď som sa znova obzrela po triede už ani jedno oko na mňa nepozeralo. Učiteľka niečo vysvetľovala. Nepočúvala som jej keci.

Zvoní*

Zazvonilo a ja som išla s učiteľkou do kabinetu. Tam mi dala všetky učebnice a kľúčik. A dala mi aj pre istotu rozvrh hodín.
Keď som vošla do triedy a chcela som ísť ku mojej lavici, niekto ma zrazu potkol. Všetky učebnice mi tresli na zem a kľúčik mi niekam spadol. Celá trida sa mi začala smiať. A už to začína. Mala som pravdu. Začala som rýchlo všetko zbierať. Kľúčik som našla poď druhov lavicou v predu. Všetko som zobrala a dala si na lavicu.

"Učiteľka vám povedala že mi máte dať POKOJ! Tak prečo si to spravil?"začala som kričať do jedno chlapca ktorý ma potkol

"Lebo si úboha! Ňuňuňuu učiteľka: NeRoBtE JeJ zLe, bože to sú keci. Prišla si sem len preto lebo sisi myslela že budeme na teba dobrý? Že si nájdeš kamarátov? Pche nie. Tu to bude rovnaké! Nebudeme ti ustupovať. Blbka!" Povedal mi to presne do očí.

Tak toto zabolelo. Síce som to čakala ale akože toto je už kruté. Mám pocit že sa za chvíľu rozplačem. Snažím sa udržať slzy.

"Fajn! Aj tak som vedela že budete rovnako drbnutí ako tý pred tým."odvrkla som mu. Sadla som si a pozrela sa do rozvrhu. Príšerní je. Odložila som si učebnice a išla si ďalej kresliť. Ale v tom ku mňe přišli 4 baby.

"Čo? Aj vy idete do mňa rípať?"odvrkla som im.

"Vlastne áno, chceme ti len povedať že ťa budeme každý deň ztrapňovať, šikanovať a ničiť ti celý život!"povedala drzo jedna baba.
Potom sa všetky zasmiali a odišli.
"Do riti!"povedala som si v hlave. Postavila som sa a išla do kabinetu za učiteľkou.

"Pani učiteľka! Nemohli by ste ma pustiť domov skôr?"spýtala som sa jej.

"A prečo?"otočila sa na mňa.

"No chápate chcela by som ísť už domov a pripraviť sa poriadne na zajtra do školy"začala som trepať len tak z hlavy.

"Aha dobre tak zavolám tvojej mamine nech príde"povedala.
Ona mi na to skočila! Neverím.

"A v triede je všetko v pohode?"spýtala sa ma neiste.

"Ehh hej hej"klamala som. Prikývla a začala volať.
Keď zložila poslala ma do triedy si po tašku. Zobrala som si ju a rýchlo som odišla. Za mojim chrbtom som počula ako ma ohovárajú. Prišla som ku skrinke, prezula sa a odišla. Pred školu ma už čakala mama. Nasadla som a išli sme domov. Mama sa ma spýtala ako bolo v škole. Povedala som že dobre, aj keď viem že to není pravda. Nechcem o tom teraz hovoriť.

Ahojky
Tak prvú kapitolu máme za sebou.
Dúfam že vás zatiaľ tento príbeh baví.
Snažím sa aby bol čo najviac zaujímavý.
Inak všetko je vymyslené
není to podľa skutočnosti:)
Budem rada za vote a follow.
Veľmi mi to pomôže v tvorení ďalších kníh.
A som mega rada za túto kapitolu.
Tak dúfam že vás zaujme a že ju budete radi čítať,
aj keď je to trochu depresívne 😂.
Prajem vám inak dobrú noc lebo
u nás už je večer;)
A tešte sa na novú kapitolu:))
Papiii

994 slov