Hneď ako sme prišli domov, som si vizula topánky a odišla do izby.
Tresla som dverami a sadla si na posteľ. "Som príšerná! Krava!"nadávala som si.
Klop klop*
Zaklopal mi niekto na dvere. Otvorila som ich. Za nimi bola mama.
"Čo je?"spýtala som sa jej.
*"Čo sa deje zlatko? Vydím že sa niečo deje."povedala mi milo mama.
"Nič len som sa trochu strápnila to je všetko! Nestaraj sa!"povedala som jej drzo a zabuchla som dvere.
"Za pol hodinku bude večera tak keď tak prídi. Keby si bola hladná."povedala mi mama za dverami a podľa krokov som počula ako odišla.
"Oh bože všetko kazím"rozplakala som sa. Ale nemôžem furt iba plakať!
Zobrala som si tašku a vytiahla rozvrh a učebnice. Pripravovala som si tašku. Hotovo! Už ju mám. Hodila som ju ku stolu a zo šuplíka si vytiahla slúchadlá. Dala som si ich do uší a pustila si hudbu.
Zaspala som*
"Sára je ráno Sára!"počula som mamin hlas.
"Čo!"vystrelia som z postele aby som stihla školu. Meškám. Nechcem do nej ísť.
Mama ma furt náhlila. Konečne po 20min. sme sa dostali do auta.
Mama meškala čiež takže, išla fakt rýchlo a tak rýchlo ma aj vyhodila z auta pred školu. Otočila som oproti škole. Znova tam idem. Teraz už na chodbe veľa detí nebolo. Meškám na hodinu? Nevedela som. Kráčala som ku skrinkám. Pri tom som si z tašky vyťahovala mobil. Nepozerala som sa kam kráčam. Zrazu na mňa niekto zavolal. Obzrela som a zatiaľ čo som bola otočená ma niekto stihol podknúť. Spadla som na chrbát. Zrázu z poza stĺpov, skriniek a dverí, vyšlo tucta detí ktoré sa mi smiali. Pozrela som sa za seba. Za mnou stáli tie 4 baby ktoré mi včera povedali že ma budú šikanovať. Všetci sa len predo mnou schovávali. Hodina začína za 10min. TAKŽE JE EŠTE ČAS!
Postavila som sa. Rozbehla som sa ku skrinke ale zrazu, ma niekto chytil za háčik na taške. Potiahol ma a tresol o skrinku. Au! Moja ruka. Otočila som sa na toho kto to spravil, znova tie isté baby.
"Vy tupé..."skočila mi jedna baba do rečí.
"Vy? Nie náhodou šikanátorky? Veď ťa šikanujeme! Blbka!"povedali drzo.
"Dobre sorry šikablbky!"odvrkla som im.
"Ako sa to s nami rozprávaš! Ty sprostá mrcha!"na kričali na mňa.
"Au!"jedna z báb mi vrazila. "Hej!"ďalšia ma strčila na zem. "Nie prosím!"a tretia mi práve ide vraziť päsťou do nosa.
"Oww bože si úboha!"povedala 3. baba.
"Auuu"vrazila mi strašne silnú. Keď som otvorila oči boli preč a aj všetci ostatní. Chytila som si nos. Krvácal. Postavila som sa horko ťažko. Dala som si veci do skrinky a išla na wc. Utrela som si nos a krv. Je na ňom modrina. Oh bože! Pozrela som sa na hodiny. Už päť minút meškám na hodinu.
Kráčala som pomali po schodoch. Otvorila som dvere mojej triedy a všetci na mňa pozerali.
"Prepáčte že meškám"ospravedlnila som sa učke.
"Fajčila si? Preto si meškala? Neklam všetko mi dievčatá povedali!"začala hovoriť učka.
"Čo? Ja nefajčím! Skôr už vám povedali svoju tmavú stránku?"nevedela som čo sa deje.
"Akú tmavú stránku?"pozreli sa na mňa detí v triede.
"Dnes ráno ma strčili a vrazili mi do nosa päsťou!"kričala som.
"To je vymyslené. Dievčatá nikdy neklamali a vždy sa priznali! A včera si povedala že v triede je všetko v poriadku, tak prečo by ťa zrazu len tak začali šikanovať?"neverila mi.
"Tak sa pozrite na moje líce a nos!"kričala som ďalej.
"To sisi musela niekde buchnúť, asi o dvierka skrinky. O tej modrine dievčatá vedia a povedali mi o nej ale povedali že nevedia ako sa ti to stalo. Takže ťa nemohli šikanovať."povedala učka.
"Čo? Klamú!"naštvala som sa. Táto učiteľka všetkému hneď úvery! Drbnutá učka!
"Nie skôr ty asi klameš, povedali mi že si fajčila na dievčenských wc."povedala.
"Ja som nefajčila!"kričala som ďalej a ďalej a ďalej.
"A dosť! Neverím ti! Ty si myslíš že ti budem veriť. Myslíš si že keď si si prešla ťažkým obdobím, tak budeš mať výhody? Nie zlatko, budeš mať normálny režim a dosť. Píšem ti poznámku!" Povedala a ukončila toto všetko.
"Ale paní učitelka! Prosím nie!"zvolala som.
"Dosť! A bodka bude tak ako som povedala!"a už ani slovo nepovedala.
Ah bože. Toto je hrozné. Nenávidím svoj život.
"Paní učitelka môžem ísť na wc?"spýtala sa jedná baba.
"Áno jasné choď!"povedala.
Okolo mňa prechádza tá baba, zastavila sa pri mojej lavici. Sklonila sa ku mňa a pošepkala mi: nezabudni za z tohoto všetkého rezať, brať drogy a sebapoškodzovať sa! A odišla na wc.
Rezať? Drogy? Sebapoškodzovať sa?! Čo? Ako to myslela? Čo je to?
Sebapoškodzovanie? Nikdy som nič také nevidela a ani nepočula.
A rezať sa? Kdo by sa sám dobrovoľne chcel rezať? A drogy? Fuj! To je hnus. Nikdy by som ich nebrala. Ale zaujíma ma ma čo je to, sebapoškodzovanie.
Vytiahla som si z tašky zošit a napísala som si tam to slovo: sebapoškodzovanie. Doma si to výhľadám na internete.
Áno viem som deviatačka a neviem čo znamená sebapoškodzovanie. Vyzerá to tak, že ostatok triedy, a možno aj školy to vie. Ale teraz ma najviac trápi, že len kvôli tým "šikanátorkám" mi nikto neverí.
Mohla by som si spraviť nijaký denník, kde by som písala o všetkých týchto príšerných veciach. Áno! Doma si ho založím a nikto sa o ňom nebude môcť dozvedieť. Ale trošku to teraz znelo detinsky. To je jedno. Ale najprv si výhľadám to sebapoškodzovanie a potom si ho založím.
Zazvonilo*
Hurá! Konečne vypadnem z tejto školy. Pobalila som sa išla preč z triedy. Všade okolo seba som sa pozerala či nikto nepozerá na mňa ako na sprostu. Zatiaľ nikto. A to sa mi nepáči. Zrýchlila som tempo. Nikto nebol ani pri východe. Mám pocit že som vyhrala jackpot. Ale nie. V tom momete, hneď ako som sa rozbehla, mi niekto pod nohy strčil šupku od banánu. Stalo sa to rýchlo. Takže som sa jej nestihla vyhnúť. Vlastne ja som si ju všimla až keď som sa na nej šmykla. A znova.
Hahahahahahaha*
Všetci sa mi smejú. Postavila som sa, a išla preč. Vonku ma už čakala mama.
"Zlatko to čo máš na nose?"spýtala sa ma ustrachane mama.
"Nič len som sa buchla o skrinku"povedala som jej v klamstvách.
"A tá poznámka? Prečo si fajčila?"začala sa zlostiť.
"Ehm to je jedno len som to skúsila a už sa to nestane"povedala som jej aj keď som znova klamala. Viem že už to nemá cenu ju presviedčať že som nefajčila. A po tomto celom hroznom dní, tak sa mi ani nechce.
Hi
Ďalšia kapitola je vonkuuu.
Teraz v poslednej dobe sa mi chce písať.
Takže preto aj vyšla ďalšia kapitola
tak skoro.
Dúfam že ste sa tešili.
A ďakujem všetkým čo mi dali
vote na knihu, veľmi si to vážim.
A prosím prečítajte si tejto baby Neluskaeve
príbeh, mňa veľmi baví a dúfam že aj vás
bude baviť.
Keby ste ho náhodou nevedeli
nájsť, tak volá sa: Halloween
A ma ružový obrázok.
Inak ospravedlňujem sa za gramatické chyby.
A to je všetko a užívajte si dníkk.
Byeee
1196 slov
ESTÁS LEYENDO
Život s krutou bolesťou | 🩸🔪
De TodoDievča ktoré nikto nemá rád. Prechádza si šikanou. A sebapoškodzovanie ju neminie. Ale keď stretne osobu jej života, skúsi prestať. Čo sa jej podarí až do vtedy...
