Dievča ktoré nikto nemá rád. Prechádza si šikanou. A sebapoškodzovanie ju neminie. Ale keď stretne osobu jej života, skúsi prestať. Čo sa jej podarí až do vtedy...
Celú cestu domov sa na mňa ani pozrela, ani so mnou neprehovorila a tvárila sa naštvane. Asi kvôli tomu že si myslí že som fajčila.
Sobota večer
Ležala som na posteli a premýšľala o tom, čo mi v tedy povedala tá baba. "Nezabudni sa z tohto všetko rezať, brať drogy a sebapoškodzovať sa!" Čo tým myslela?
Posadila som sa a vytiahla si s tašky telefón. Otvorila Google a vyhľadala si sebapoškodzovanie.
Oops! Bu görüntü içerik kurallarımıza uymuyor. Yayımlamaya devam etmek için görüntüyü kaldırmayı ya da başka bir görüntü yüklemeyi deneyin.
Aha. Nooo. Ja prežívam náročné momenty. Už chápem. Sebapoškodzovanie je keď si sama sebe ublížím. Je tu aj napísané ako si ublížiť? A! Tu!
Oops! Bu görüntü içerik kurallarımıza uymuyor. Yayımlamaya devam etmek için görüntüyü kaldırmayı ya da başka bir görüntü yüklemeyi deneyin.
Aha. Takže sebapoškodzovanie, to pomáha daktorým ľuďom pri ťažkých situáciách? Tým pádom by to mohlo pomôcť aj mňe? Tak to myslela? A ku sebapoškodzovaniu patrí to rezanie a asi aj drogy. Chcem to skúsiť! Ale čím sa mám rezať? Nožíkom? To bude až príliš nápadne. Skúsim si to vyhľadať.
Príklady: sklo, vreckový nožík, žiletka...
Tak asi skúsim to sklo. Ale kde ho zoženiem? Doma pochybujem. Ale vonku.
Mami? Idem von! Tak ahoj!
Odišla som z domu. Mama asi spí, tak preto mi neodpovedala. Pri košoch zo sklom tam vetšinou bývajú sklenené fľaše. A našla som jednu. Je malá, ale podľa mňa bude stačiť. Zobrala som si ju, dala do vrecka a odišla niekam kde ma nikto neuvidí. Prišla som do malého lesíka, v ktorom mámpostavení taký malý bunker. Vošla som do neho. Teraz už musím len rozbiť túto fľašu. Vytiahla som ju z vrecka, zobrala ju do ruky, trochu odstúpila a hodila celou silou o strom. Fľaša iba trochu praskla. Ešte jedenkrát. Znova som ju hodila. Tento krát už popraskala dosť. A ešte raz som ju hodila a... Rozbila sa! Čupla som si a začala sa opatrne hrabať v črepinách. Hľadala som tú najostrejšiu. Našla som takú veľkú ale dosť ostrú. Strčila som si ju do vrecka, ostatné črepiny som odkopla ďalej a odišla. To sklo musím ešte najprv umyť.
Prišla som domov. Som doma! Nikto neodpovedal. Zrejme ešte mama spí. To je pre mňa lepšie. Vizula som sa a odišla do izby. Z vrecka som vytiahla sklo. Au! Trochu som sa o neho pichla. Krv mi vyšla iba trochu. Olízla som si ju a odišla som do kúpeľne. Zavrela som za sebou dvere a otočila som sa ku umývadlu. Podišla som ku nemu a zapla som kohútik. Strčila som pod neho sklo a začala ko opatrne umývať. Časti ktoré si veľmi ostré som iba oplachla a radšej som sa ich nechytala. Potom keď som do umývala sklo, položila som ho na uterák a usušila ho. Hotovo, teraz je čisté a suché. Položila som ho na umývadlo a išla zamknúť dvere. Pomaličky som otočila zámkou a zamkla sa. Odstúpila som od dverí a podišla ku skrinke na stene. Otvorila som ju a vybrala z nej môj malý uterák. Ten si potom zoberiem do izby a dobre ho musím schovať aby sa mama nedozvedela o tom že sa režem. Sadla som si na malý výstupok do sprchy, zobrala si sklo a priložila ho ku mojej ruke tou najostrejšiou stranou. Trošku som pritlačila, zavrela oči a rýchlo potiaha. Zacítila som obrovskú bolesť, ale dala sa zvládnuť. Cítila som ako mi to sklo pretrhlo kožu. A zrazu som cítila na mojej ruke mokrom. Otvorila som oči. Na mojej ruke bol dlhý škrabanec, alebo skôr porezaní škrabanec. Po skoro celej ruke bola krv. Tiekla mi pomali po ruke. Bolo jej viac a viac. Tak to som trochu prehnala! Rýchlo som zobrala môj uterák a priložila ho na ranu. Kurva! Strašne to štípe. Snažila som zastaviť krvácanie. Po 5 minútach som už prestala krvácať. Utrela som krv na zemi a na ruke. Umyla sklo, ale keď som ho umývala... ZACÍTILA SOM TO! To uvoľnenie. Už ma netrápi čo sa mi dnes stalo, už sa cítim uvoľnene a konečne šťastná. Tak toto naozaj funguje. Naozaj mi to pomohlo. Najprv cítiš bolesť ako ti prechádza celou rukou ale pri tom ťa zbavuje smútku. Tak som sa teraz cítila.
Prišla som do izby. Uterák som si schovala za skriňu a sklo som si schovala pod všetko oblečenie. Inak na tom mieste kde je teraz skriňa, tam som mala pred tím malé vešiaky. Tie ale na tej stene zostali a zakrili sme ich skriňou. Takže som si ten uterák zavesila na jeden s tých vešiakov.
Sadla som si na posteľ a obzerala som si ranu. Treba asi na ňu obvez. Zobrala som si zo stoličky mikinu, obliekala som si ju a odišla z izby. Tá mikina je na to aby keby bola mama hore, tak si aspoň nevšimne tú ranu.
Pozrela som sa do maminej izby. Mama stále spí. Super! Zišla som po schodoch. Prišla do kuchyne a podišla ku poličke. Otvorila som ju a vytiahla z nej obvez. Obmotala som si ho okolo ruky. A sponkou na obvez ho pripevnila. Na obvez som si dala rukáv z mikiny a zatvorila skrinku. Potom som odišla do izby. Bolo 20:37 a ešte nebola večera. Premýšľam či mám ísť spať bez večere alebo ju ísť spraviť. Mama je určite unavená a určite sa jej nebude chcieť robiť večeru. Ale nemám chuť do jedla takže zostanem v izbe.Mám motýle v bruchu. Neviem prečo. Možno preto lebo mám pred mamou tajnosti? Kto vie.
Zobrala som si slúchadlá a pustila si hudbu.
Premýšľam: Čo budem zajtra robiť? Poviem to niekdy mame? Čo ak to zistí? Čo ak zistí že mám pred ňou tajnosti?
Popri tom som aj stihla zaspať.
Hi Je tu ďalšia kapitola. Táto Kapitola je už s bolesťou. Ale toto je iba začiatok. Budú aj horšie veci. A tý ktorých táto kniha baví sa majú na čo tešiť. Pozdravujem moju najlepšiu kamarátku Neluskaeve. A ďalšia Kapitola asi víde, buď za pár dní alebo zajtra. A asi tu bude veľa gram. Chýb tak sa za ne predom ospravedlňujem. Tak byee užívajteeee.
