Rekley a severská vojna

Časť 1. - Zabudnuté mesto

Prechádzal sa v starom, polorozpadnutom meste. Všade bol naviaty piesok a prach. Víril piesok nohami a ten sa mu usadzoval na oblečenie. Jeho čierny plášť sa začínal podobať skôr na pieskový. Teraz však nebol čas sťažovať sa na farbu plášťa.

,,Našiel si to?", ozvalo sa mu v hlave.

,,Občas mám pocit, že to spojenie nieje až tak super, ako by si niekto mohol myslieť."

,,Ja ťa počujem."

,,Viem, mohol by si aspoň chvíľu ostať ticho a nechať ma hľadať?"

V hlave sa mu ešte chvíľu ozývalo brblanie, ale po čase prestalo a tak sa mohol sústrediť na hľadanie. Prechádzal medzi schátranými budovami hľadajúc starý chrám. Po zemi sa váľali kosti, meče a rozbité hlinené nádoby.

,,Toto miesto je divné," oznámil.

Ozvalo sa len ďalšie zabrblanie. Postupoval od jednej budovy k druhej, až našiel nezničené schodisko, po ktorom vyšiel na plochú strechu budovy. Budovy tu neboli veľké, mali najviac tri poschodia, takže bolo pekne vidieť celé mesto.

,,Ako má vlastne ten chrám vyzerať?" opýtal sa myšlienok, skúmajúc obrovské množstvo chrámov roztrúsených po celom meste.

,,Ten najzachovalejší, čo vidíš," prišla odpoveď.

Chvíľu ešte skúmal okolie, otáčajúc sa dokola. Nakoniec vybral ten, ktorý bol najbližšie. Veľký chrám, ktorý bol skoro celý týčiaci sa uprostred voľnej plochy, kde kedysi bývali domy, ktoré však teraz boli zničené.

,,Nepáči sa mi to. Ako keby okolo toho chrámu všetko ničil čas, ale samotný chrám je pred ním chránený. Teda aspoň donedávna bol", dodal, keď prišiel bližšie a uvidel prasknuté runy na stĺpoch okolo chrámu.

,,Muselo ich zničiť to zemetrrrasenie," ozval sa mu znovu hlas v hlave.

Pomaly sa približoval k chrámu.

,,Buď opatrrrný nevieme, čo je vnútrrri," upozornil ho hlas v hlave.

Vytiahol spod plášťa dve jednoručné sekery a opatrne sa približoval ku vchodu, v ktorom vzápätí zmizol. Vnútri bola tma, jediné svetlo vydával malý talizman húpajúci sa mu na zápästí. Bol v obrovskej hale chrámu, z ktorej viedlo veľa schodov smerom hore a jedny smerom dole. Hale dominoval obrovský oltár z dreva s kúskami drahokamov a drahých kovov v ňom vsadených. To ale nebolo to, čo hľadal. Zamieril ku schodom, ktoré viedli dole. Zrazu mu niečo preletelo hneď vedľa ucha a zabodlo sa to do steny. Rýchlo sa otočil smerom, odkiaľ tá vec vyletela, ale nebolo tam nič okrem malej dierky v stene.

,,Sú tu pasce," zamumlal, potom sa obzrel, aby zistil, čo je ten predmet vlastne zač.

Na pohľad vyzeral ako obyčajný šíp, ale pri bližšom preskúmaní si všimol zafarbený otrávený koniec.

,,Prrrestaň testovať pasce a pohni si, niečo sa sem blíži," oznámili mu trochu podráždene myšlienky.

,,Čo tým myslíš?" spýtal sa v duchu pokračujúc ku schodom do podzemia.

,,Rrrragnak!" zrevali myšlienky.

,,Zmizni odtiaľ blíži sa k mestu!" revali myšlienky ďalej, tentokrát ale boli bližšie.

,,Čo robíš zmizni, nieje to tu pre teba bezpečné sú tu samé pasti!"

Do chrámu vtrhol obrovský vlk. Mal skoro dva metre, srsť mal hnedo čiernu, drápy ostré ako dýka, z hrdla vychádzalo nebezpečné vrčanie. Celý zjav dokresľovali sliny stekajúce po obrovských zuboch von z papule.

,,Kharasd!" zaklial muž v plášti, otočil sa a bežal von z chrámu.

Vlk ho nasledoval drápy zarývajúc do tvrdej zeme. Pod ťažkými labami drvil kosti a všetko, čo mu pod ne prišlo. Muž vbehol do polorozpadnutej budovy, vyskočil a zachytil sa poničených schodov. Vytiahol sa hore, odrazil sa od steny pred ním a zachytil sa schodov ďalšieho poschodia. Pritiahol nohy k sebe, odrazil sa od boku schodov, vo vzduchu sa otočil a zachytil sa na hrane steny a strechy. Visel držiac sa okraju obrovskej diery v streche budovy. Vytiahol sa na strechu a čakal. Vlk sa odrazil od zeme, vyskočil na menšiu budovu, odtiaľ hneď preskočil na ďalšiu, odkiaľ po hromade zrúcaných kameňov prešiel na úroveň budovy, na ktorej stál muž. Jediným mohutným skokom sa preniesol cez medzeru medzi budovami a pristál pri mužovi.