Rekley a severská vojna

Časť 6 - Tajná moc

Malý čarodej pobehoval po obchodíku a rozhadzoval rukami. Muž len stál a čakal.

,,Pomôžem ešte snáď s niečím?" opýtal sa čarodej, keď prebehol pred mužom.

,,Kedy po ňu mám dôjsť," prehodil muž ponad plece, keď odchádzal s obchodíku.

,,Ak vlastníte artefakt ako je kocka, tak to nebudepre vás problém zistiť," odvetil čarodej, keď kráčal preč.

Muž odišiel do tmy. Po pár krokoch ale zastavil a rozhliadol sa.

,,Vylezte, cítim vás až sem," potichu povedal do tmy.

Z tmy sa vynorili štyri postavy.

,,Čo tu chceš?" opýtal sa chrapľavý hlas. 

,,Toto nieje miesto pre takých ako si ty," pokračoval majiteľ chrapľavého hlasu. 

Muž iba stál a pozoroval štyri veľké tiene. Jeden sa oddelil od skupinky a kráčal k nemu. Muž zdvihol ruku a rozžiarila sa celá ulica. Oslepené postavy sa tackali a zbrane im vypadli z rúk. Kým sa postavy spamätali muž bol preč. 

,,Prrrečo si ich nechal žiť?" ozval sa vlk v jeho hlave. 

,,Boli to len deti," odvetil mu muž. 

,,Boli dospelí," podotkol vlk. 

,,Raz ich život naučí," odvetil muž, pozorujúc mladíkov zo strechy, ako zbierajú zbrane a hľadajú ho.

Po chvíli sa otočil a zamieril po strechách späť do hostinca. Vošiel dnu a zamieril do svojej izby. Dostal sa akurát do polovice miestnosti, keď sa strhla bitka. Opilci sa hádali o kvalite brečky ktorú hostinec vydával za pivo, a jeden ho vylial druhému na hlavu. Po chvíli sa bil každý s každým. Niekto hodil po mužovi fľašu. Tá vybuchla vo vzduchu asi stopu od muža. Zrazu sa rozleteli dvere na všetky strany. V otvore po dverách plnom už len triesok stál vlk. Prikrčil sa, keď nad ním preletel kus nábytku a rozbehol sa k mužovi. 

,,Tomu hovorrríš kľudný hostinec ?" odfrkol vlk, schytil najbližšieho opilca do zubov a prehodil ho cez polovicu miestnosti, kde pristál na stole, z ktorého ostali len triesky. 

Muž len stál a pozoroval opilcov. Miestnosť stmavla. Oheň zhasol ako sfúknutá sviečka. Všetci razom stíchli, nikto sa ani nepohol. Všetci sa pomaly odtiahli od muža k stene. Muž znovu vykročil, ako keby sa nič nestalo nasledovný vlkom. Ten sa v otvore po dverách otočil, výhražne zavrčal a pokračoval hore schodmi za mužom. Oheň sa znovu pomaly rozhorel a svetlo zas svietilo ako predtým. Všetci opilci, teraz už triezvi, začali potichu miznúť do noci. Muž vošiel do izby nasledovaný vlkom. Zavrel dvere, ľahol si na posteľ a zaspal. Vlk ešte chvíľu pozoroval tmavú oblohu, no potom tiež zaspal. 

,,Si prrríliš mierrrny a nevyužívaš svoj darrr," poznamenal vlk. 

Bolo ráno, po včerajších udalostiach nebolo v hostinci ani človiečika. Barman bol mrzutý a škaredo zazeral na muža s vlkom. Tí sedeli v rohu a jedli. 

,,Čo terrraz," spýtal sa vlk v myšlienkach. 

,,Pôjdeme do prístavu, možno už tam bude loď," odvetil muž v hlave. 

 ,,Ako si na tom s enerrrgiou," pokračoval vlk. 

,,Dlho som sa necítil tak dobre," poznamenal muž. 

Vstal od stolu a vybral sa do prístavu. 

,,Odlož si trrrochu," ozval sa vlk po chvíli. 

Ako postupovali k prístavu, všetci sa veľkému vlkovi vyhýbali a snažili sa pozerať všade, len nie na muža. Keď dorazili do prístavu, loď tam už bola. Muž vošiel na palubu a zamieril rovno ku kapitánovi. Ten sa akurát rozprával so šľachticom. Muž podišiel na krok od kapitána a čakal. Šľachtic sa ešte chvíľu s kapitánom dohadoval a odišiel. 

,,Čo by si rád priateľu," opýtal sa muža. 

,,Na sever," jednoducho odpovedal muž. 

,,Päť zlatých za teba a tri za toho vlka," otočil sa kapitán smerom k vlkovi.