Rekley a severská vojna

Časť 11. - Les Grodnich

Muž utrel Rekley do trávy a zasunul ho naspäť do pošvy na chrbte. Vlk ešte chvíľu vetril, ale nakoniec sa zdalo, že je spokojný a vykročil hlbšie do lesa. Muž ho nasledoval s palicou v ruke.

,,Začína to byť stále viac nebezpečné," poznamenal muž.

,,Pamätám doby, keď sem mohli ľudia chodiť bez strrrachu z Krrreatúrrr," zaspomínal vlk.

,,Doba sa zmenila," povzdychol muž, urobil ľavou rukou magické gesto a palica sa rozplynula v čiernom dyme.

,,Ešte by som ju neodkladal," pomyslel si vlk a muž naňho zamyslene pozrel, keď si prečítal vlčie myšlienky. Vlk pokračoval smerom na sever a pozorne sledoval okolie s mužom v pätách.

Muž si potichu spieval. Vlk chvíľu namietal, že by na seba nemal upozorňovať, ale nakoniec to vzdal. Pokračovali ďalej na sever, kde bol les stále hustejší a tichší. Muž stíchol a pozoroval svoje okolie. Stromy boli vysoké a rástli veľmi husto. Boli však akési divné. Ich lístie bolo šedé a aj samotné kmene stromov boli načernalé. Občas bola na niektorom z nich vidieť olúpaná kôra a stopy po drápoch.

,,Vyzerá to tu ako keby les napadla nejaká choroba," poznamenal muž v myšlienkach.

,,Všade kde sú krrreatúrrry to skončí takto," odvetil vlk nahlas. Ako keby so sebou niesli zlo, pomyslel si vlk sám pre seba.

,,Vznikli z čiernej mágie, takže je dosť možné, že zbytková mágia, ktorú na sebe majú to spôsobuje," odvetil muž.

,,Čo chceš rrrobiť v Rrrondete," spýtal sa vlk.

,,Chcem vedieť či tam niečo alebo niekto neostal," zamyslene odvetil muž a zahľadel sa smerom kam išli.

,,Rrragnak hovorrril, že tam už nikto neostal," poznamenal vlk.

,,Taktiež hovoril, že nikto z Rondetu už nežije a pripadám ti snáď mŕtvy?" opýtal sa muž.

,,Myslím, že kým tam dôjdeme strrretneme ešte veľa krrreatúrrr," podotkol vlk a dvihol čumák k oblohe vháňajúc vzduch do pľúc.

Vzduch páchol plesňou a bol v ňom cítiť slabý zápach kreatúr. Muž skúsil vytiahnuť energiu zo stromu. Na dlani sa mu objavilo malé, modré svetielko. Svietilo však len pár sekúnd a zhaslo. Strom sa im pred očami rozpadol na prach. Muž pokračoval zachmúrený ďalej. Vlčie laby drvili uschnuté listy a občas zapraskala aj kosť. Muž sa ani nenamáhal skúmať o akú kosť išlo, lebo mu bolo jasné, že zvieracia nebude. Čím hlbšie do lesa išli, tým viac tam bolo kostí. Občas zahliadli tmavé tiene kreatúr, ale žiadna nemala odvahu zaútočiť sama na muža s vlkom.

,,Vedia o nás. Keď ich bude viac tak zaútočia," ozval sa po dlhej chvíli vlk.

,,Chvíľu im to ešte potrvá," v mysli odvetil muž.

,,Dlho nie, blízko nás je väčšia skupina. Mali by sme sa im rrradšej vyhnúť," poznamenal vlk už v mysli, aby na seba neupozornil kreatúry.

,,Aj tak nás vystopujú," odvetil muž nahlas.