Rekley a severská vojna

Časť 2. - Krčma

Na druhej strane mesta sa zdvihol oblak prachu.

,,Ragnak," poznamenal muž.

,,Je strrrašne veľký," odvetili myšlienky.

Muž pozrel na vlka, ktorý stál tam, kam doskočil. Vlk pokrčil tvár do grimasy, zrejme sa snažil vyjadriť otázku.

,,Nič, len tak pozerám, koľko potrvá, kým padneš." Oznámil muž nespúšťajúc oči z vlka.

Ten sa poobzeral okolo seba.

,,Prrrečo myslíš?," opýtal sa vlk. Jeho hlas bol hrubý s náznakom chrapľavosti.

,,Trčí z teba jedna z tých šípok v chráme," odvetil muž a stále skúmal vlka pohľadom.

Ten otočil hlavu a uvidel šípku trčiacu mu z boku, chytil ju do zubov a vytiahol z tela. Šípka ťukla o strechu budovy. Vlk ďalej stál, akoby sa nič nestalo.

,,Čo s tým Rrragnakom?" spýtal sa po chvíli muža, ktorý sa medzitým znovu otočil smerom k druhému koncu mesta a pozoroval prachový mrak. 

,,Necháme ho na pokoji," odvrátil sa muž a skočil z budovy. 

Dopadol na strechu budovy pod ním, pretočil sa cez rameno, aby stlmil náraz, prepadol cez okraj a dopadol na nohy pred vchod do budovy. Vlk ešte chvíľu pozeral na Ragnaka, potom skočil na nižšiu budovu odtiaľ na tú, na ktorú dopadol muž a z tej na zem vedľa neho. Obaja vyšli z mesta a pokračovali do krajiny plnej piesku.

,,A čo tá vec?" spýtal sa vlk.

,,Nepotrebujeme ju, chcel som ju len kvôli jedu, ktorý obsahuje, ale ten mi nestojí za boj s Ragnakom," odvetil muž a kráčal zamyslený ďalej.

,,Kam terrraz?" spýtal sa vlk a zastavil.

,,Musíme sa dostať naspäť do Largu."

Vlk sa rozbehol, aby šiel zároveň s mužom. Kráčali dlho, aj napriek spalujúcemu slnku a piesku, ktorý pálil. Vlk si občas zahundral, že ho bolia laby, ale keď ho muž ignoroval, tak si len niečo potichu šomral. Keď nastala noc pridali do kroku a išlo sa im lepšie, keďže už na nich nepražilo slnko, a aj piesok pomaly chladol. Naokolo nebolo nič, čo by stálo za zmienku. Kde tu našli vybielené kosti, ale po tom kto ich tam nechal, nebolo ani stopy.

,,Dochádza nám jedlo aj voda a tie psie konzerrrvy mi už lezú na nerrrvy."

Muž potichu pokračoval ďalej. Začínalo sa rozvidnievať akurát, keď v diaľke zahliadli mesto. Keď doň dorazili bolo už svetlo, takže vošli do prvej krčmy, ktorú našli a objednali si izbu. Izba bola malá, špinavá, ale aspoň do nej nesvietilo slnko. Krčmár mal najprv výhrady voči vlkovi v jeho krčme, ale keďže muž platil predom a niečo aj pridal, tak ich len zaviedol do izby a poprosil muža, aby vlka nepúšťal von. Vlk počkal kým odíde potom si odfrkol.

,,Ako keby som bol nejaký pes." 

Muž si ľahol na postel a zaspal. Vlk sa skrútil do klbka k dverám tak, že ich zablokoval a tiež spal.

Keď sa vlk zobudil muž už stál uprostred izby a dával si dole špinavý čierny plášť a čierne čižmy. Na dvere niekto zaklopal a pokúsil sa ich otvoriť. Vlk zavrčal lebo doň vrazili dvere. Odišiel od dverí a dnu vošlo dievča s raňajkami. Vajíčka a slaninka rozvoniavala a vlkovi z toho začali tiecť sliny. Dievča položila tácku s jedlom a vycúvala z izby sledujúc vlka.

,,To voní."

,,Ani na to nemysli, to je moje. Objednal som ti krvavé stehno."

,,Stále lepšie ako tie konzerrrvy."

Muž zatiaľ odložil veci na stoličku a sadol si k jedlu.

,,Mal by si jesť viac, vyzerrráš ako špárrratko," oznámil mužovi vlk.

Ten si len odfrkol a pokračoval v jedení. Dnu vošiel krčmár a za sebou ťahal veľké stehno. Vlk prikráčal k stehnu a začal z neho odtrhávať veľké kusy mäsa. Krčmár sa stiahol k dverám a pozoroval muža. Ten mu hodil zlatú mincu a jedol ďalej. Krčmár ju chytil a odišiel.

,,Za koľko dôjdeme do Larrrgu?

,,Tri dni ak pôjdeme len v noci."

,,A čo potom?" spýtal sa vlk.

,,Na juhu je vojna bude potreba bojovníkov," odvetil mu muž s plnými ústami.

,,A čo budem rrrobiť ja? Teba vezmú, ale ja som vlk."

,,Vojaci smú mať zvieratá."

Vlk na neho hľadel, rozmýšľajúc nad tým. Mužovi to zrejme nerobilo problém a bez obáv dojedol. Dvihol sa, podišiel k oknu a otvoril ho. Vlk vzal do papule oblečenie zo stoličky a podal mu ho. Muž ho začal vytriasať a von oknom vylietal piesok a prach z oblečenia. Nakoniec sa muž znovu obliekol. Vlk zliezol dole do krčmy a muž šiel za ním. Hostia sa tlačili k stene, keď medzi nimi prechádzal obrovský vlk a snažili sa s ňou splynúť.