Rekley a severská vojna

Časť 5. - Largo

Vlk sa ešte chvíľu pozeral za drakom, potom sa otočil a odišiel za mužom. Obehol ho a rozkročil sa pred ním.

,,Prrrečo si ho nechal ísť?" zavrčal vlk.

,,A prečo by som ho zabil?" spýtal sa muž a pokračoval ďalej, ako keby tam vlk vôbec nebol. 

Vlk na muža chvíľu zazeral, potom sa pohol za ním. Trvalo im 3 a pol dňa, kým sa dostali do Largu. Vlk už od druhého dňa reptal a odmietal ísť ďalej v tom teple. Muž sa ho snažil presvedčiť, ale nakoniec to vzdal vediac, že za ním vlk aj tak pôjde. Avšak zdržalo ich to pol dňa a zmeškali loď. 

,,Kedy ide ďalšia loď na Sever?" opýtal sa muž vojaka podriemkavajúceho na sude vedľa prázdneho móla.

,,Za dva dni," odvetil vojak so zavretými očami, otočil sa a spal ďalej. 

Vlk sa otočil, zdvihol čumák a vykročil do stredu mesta. Muž ho bez  slova nasledoval. Prechádzali úzkymi uličkami, cez námestíčka, kým sa neocitli v starej štvrti Larga. Bola tu zima aj napriek rozpálenej púšti len niekoľko sto metrov vzdialenej. Po uliciach sa prechádzalo stále menej ľudí a stále viac psov a inej hávede. Nakoniec došli pred schátranú budovu, kde sa pri dverách kývala stará ošarpaná ceduľa. Bola na nej už len polovica maľby zobrazujúcej podivné monštrum a pod ním nápis Freaks. Muž vošiel dnu z vlkom v pätách. Krčma bola tichá, no keď vošiel vlk, akoby stíchla ešte viac. Krčmár leštil poháre špinavou handrou. Muž prišiel k baru, hodil naň mincu a pokračoval po schodoch vedľa baru na druhé poschodie. Prvá izba bola zamknutá a z ďalšej sa ozývali vzdychy. Voľnú izbu našli až skoro na konci chodby. Muž vošiel do izby, otvoril okno a zamkol dvere.

,,Prrrečo vždy taký pajzel?" šomral vlk a vyskočil na postel, kde sa skrútil do klbka a zaspal.

Muž sa ani neunúval mu odpovedať, lebo vlk už spal a tak si vzal plášť a šiel dole k baru. Objednal si pivo a sadol si  do rohu miestnosti s kapucňou stiahnutou, aby mu nebola vidieť tvár. Nikto mu nevenoval pozornosť, každý sa venoval len svojmu pitiu. Keď dopil, vstal a vyšiel z krčmy. Pomaly sa prechádzal po tmavých a špinavých uličkách. Nakoniec našiel malý špinavý obchodík bez výkladu a vošiel dnu. Vnútri bolo ticho, prach a kopa nepomenovateľných vecí v sklenených nádobách. 

,,Prajete si?"ozvalo sa hneď za mužom, kde mala byť len prázdna stena.

,,Potrebujem dobiť kocku chaosu," odvetil muž bez známky strachu v hlase.

,,Neviem o čom hovoríte," poznamenal hlas.

Muž sa otočil a uvidel malého čarodeja v tmavomodrom plášti a špicatom klobúku. Muž strčil ruku pod plášť, vytiahol odtiaľ kocku chaosu a podal ju čarodejovi.

,,Viete vôbec, čo všetko to dokáže?" spýtal sa čarodej, mávajúc mužovi kockou pred očami.

Muž sa na čarodeja len pozeral a usmieval, zatiaľ čo čarodej zúril nad svetom a ľudskou nevedomosťou.