Nasledujúce ráno bolo hmlisté a vlhké. Na okne sa vytvorila námraza a vlkovi išla od úst para.
,,Dnes je nejak moc zima", brblal vlk.
,,Počasie sa tu často mení kvôli mágii ktorá tu ostala od bitiek z drakmi", vysvetlil mu muž.
Vlk sa postavil a poriadne si natiahol nohy. Muž naňho chvíľu pozeral a nakoniec tiež vstal a trochu sa ponaťahoval. Keď bol rozcvičený, zobral do ruky Rekley a vytiahol ho z pochvy. Meč sa leskol a odrážal aj tie najmenšie lúče ktoré boli dosť silné na to aby prerazili vonkajšiu hmlu. Čepeľ bola ostrá ako vždy, predsa len to bol artefakt na zabitie draka. Rekley dračí meč, ľahký a ostrý, pripravený poslúžiť svojmu účelu.
,,Musíme ísť na trh, dochádzajú nám zásoby a naposledy sme toho veľa nenakúpili", prehovoril muž, zatiaľ čo odložil meč znovu do pochvy a upevnil si ho na chrbát.
,,Odkiaľ máš peniaze?", opýtal sa vlk podozrievavo.
,,Staré chrámy skrývajú veľa tajomstiev, truhly plné zabudnutých predmetov, zlato a šperky, občas keď mám šťastie natrafím aj na staré mince", odvetil muž bez rozpakov.
Vlk si odfrkol ale viac sa nepýtal. Vyšli z izby a po schodoch sa dostali do výčapu. V jednom rohu miestnosti sedel Lovec. Okolo neho bol iba prázdny priestor, ako keby sa ľudia báli k nemu priblížiť. Muž prišiel k baru a objednal raňajky pre seba a pre vlka.
,,Prišiel ráno potom, ako zistil, že si tu", pošepkal mu krčmár keď mu podával tanier.
,,Nevieš čo po mne chce?", spýtal sa muž, zatiaľ čo ani nedvihol pohľad od jedla.
,,Nevyzerrrá moc nadšene", poznamenal vlk v mysli, potom ako si Lovca poriadne prezrel.
Barman iba pokrútil hlavou na znak, že nevie a odišiel čapovať pivo. Muž dojedol a počkal na vlka kým tiež doje svoju porciu. Lovec vstal a vybral sa smerom k pultu. Celá krčma stíchla. Lovec mal tmavo-hnedý plášť, vysoké hnedé čižmy ktorým by sa hodilo ich umyť. Pod plášťom mal zelené ale tmavé nohavice a halenu. Na opasku mal zavesený jeden a pol ručný meč, vhodný na boj v lese a na chrbte mal pripevnenú veľkú kušu. Tú si akurát dal dole z chrbtu a uvoľnil poistku. Krčmár siahol pod bar po svojej kuši ale Lovec bol rýchlejší. Zdvihol kušu a bez mierenia vystrelil na muža. Šíp letel priamo a zabodol sa mužovi priamo do srdca. Aspoň teda mal. Ostal vlkovi v papuli vo vzdialenosti pol metra od muža.
,,To nieje moc prrríjemné prrrivítanie", zavrčal vlk a pustil šíp na zem.
Lovec neodpovedal, vytasil meč a kráčal ďalej smerom k mužovi. Vlk sa naježil a začal potichu vrčať. Muž vstal a stúpol si pred vlka. Lovec trochu spomalil. Meč dal pred seba a zastavil na dva metre od muža.
,,Ty môžeš za to čo sa stalo", ozval sa Lovec potichu.
V tichu ktoré vládlo v krčme to pôsobilo ako rev. Všetci stáli a pozorovali muža a čakali čo urobí. Muž ale len stál a obzeral si lovca.
,,Nie som ten ktorého by si mal obviňovať", po chvíli sa ozval muž.
,,Nepremohol by som ani draka a v tej dobe ani Ragnaka", dodal muž.
,,Stačilo keby si umrel so svojimi. Potom ako prehľadali Rondet a nenašli ťa, začali hľadať v lese", obviňoval Lovec muža a hovoril stále hlasnejšie.
,,Kvôli tebe sú lesy zničené, kvôli tebe sa do nich neodvážia ľudia vstúpiť. Boja sa Kreatúr ktoré ovládli les potom ako ho prítomnosť drakov tak zničila. O prácu prišlo veľmi veľa ľudí a ty za to nesieš zodpovednosť", to už Lovec kričal a triasol sa hnevom.
,,Keby si umrel s ostatnými nič z toho by sa nestalo", Lovec zdvihol meč a urobil krok v pred.
Švihol mečom ako keby chcel muža prepoliť ale keď jeho meč prešiel cez muža, jeho telo sa zmenilo na dym prepolený v mieste kadiaľ prešiel meč. Dym sa pomaly rozplynul a ľudia začali šepkať a obzerať sa okolo seba. Muž sedel v rohu kde predtým bol Lovec.
Pre môjho drobca, nech zabije trochu času. Ak chcete pokračovanie napíšte do komentov. :P
YOU ARE READING
Rekley a severská vojna
FantasyPríbeh putovania muža-čarodeja so spoločníkom po svete vyrovnávajúc sa s nepriazňou osudu, zvádzajúc bitky s netvormi, prírodou, ale aj ľuďmi. Vznikajú priateľstvá s mýtickými bytosťami, ale aj nepriateľstvá, ako inak, aj s ľuďmi. Spoznajte nový sve...