Láska zlomených duší

5.

Prechádzali sme sa a navzájom sme sa pýtali otázky na toho druhého. Prišli sme na jednu vyhliadku v Bratislave a tam sme si sadli.

P: teď já. Řekneš mi proč si vtedy brečela?

ja: moji rodičia umreli. Umreli pri autonehode. V tom aute som s nimi bola aj ja. Tesne pred tým ako sme vyrazili som sa s nimi pohádala. Dodnes si to vyčítam. Mala som 17 a môj brat 18 takže si ma vzal do opatery. Som mu neskutočne vďačná za to všetko čo pre mňa robí. Od tej doby mám depresie a občas úzkosti. Na začiatku som mala nočné mory v ktorých som vždy videla tú moju hádku s nimi a následne záblesk z tej nehody. Teraz som ju už mesiac nemala ale nemyslím si že to už skončilo.

P: aha to mi je líto

ja: nemusí

P: ja to mám taky zajímavý s rodičmi. Moje máma je v pohodě ale s jejím manželem aka mojim otcem kterýho ale za svího otce nepovažuji od doby co mě kvůli chlastu vyhodil z domu v pohodě nejsme. Vůbec se nebavíme. Je to zhruba rok dozadu co jse to stalo. Proto teď bydlím u babičky. Rád bych tě někdy představil mojí mamce a babičce.

jemne som sa zasmiala

P: co ti je vtipný?

ja: nie je to náhoda že tu sedíme zrovna mi dvaja? Dvaja vnútri zlomený ľudia ktorý sa navonok tvária že sú úplne v pohode pri čom to tak ale nie je.

znova som sa nad tým pousmiala

P: ja na náhody neveřím

ja: a čo to podľa teba je?

P: podle mě to tak mělo bejt

Pozrel sa na mňa a ja na neho. Pomaly sme sa začali obidvaja približovať až napokon naše pery boli od seba vzdialené len pár milimetrov ktoré on porušil. Bozkával nádherne. S láskou, nehou ale zároveň aj s vášňou a chtíčom. Po chvíle sme sa od seba odtiahli kvôli nedostatku vzduchu.

P: Naty?

ja: áno?

P: miluji tě

ja: ja teba tiež

Začali sme sa znova bozkávať. Je toto začiatok novej kapitoly v mojom živote?

P: nepůjdeme na hotel?

ja: môžeme

Bolo mi jedno kde budeme. Hlavne nech som s ním. Vydali sme sa späť k autu a potom smer hotel v ktorom bol Peter ubytovaný. Vošli sme na izbu a on ma začal bozkávať. Spolupracovala som. Pomaly sme sa presúvali ku posteli. Zhodil ma na ňu a ľahol si nado mňa. Začal ma bozkávať na krku a ja som zaklonila hlavu aby mal lepší prístup. Pomaly mi začal vyzliekať šaty. Bola som tu pred ním iba v spodnom prádle. Po chvíli sa vrátil späť k mojím perám. Zrazu zdvihol pohľad k mojím očiam.

P: chceš?

iba som prikývla aj keď som mala trochu strach

P: nemusíš se bát. Nebudu dělat nic co se ti nebude líbit jen mi to musíš říct. Jasný?

Prikývla som na súhlas. Ja som mu vyzliekla košeľu zatiaľ čo on si vyzliekal nohavice. Obaja sme boli iba v spodnom prádle. Vrátil sa späť k môjmu krku a začal na ňom robiť malé modrinky. Pomaly mi rozopol podprsenku a a tým pádom na mojom tele zostal už len posledný kúsok oblečenia. Pozeral na mňa ako na nejaký obrázok. Nebolo mi to veľmi príjemné a preto som ho začala bozkávať. Cítila som ako mi pomaly začal vyzliekať aj posledný kus môjho oblečenia. Som tu pred ním už úplne nahá. Aby som nezaostávala vyzliekla som mu aj jeho posledný kúsok oblečenia. Obidvaja sme úplne nahý. Nemohla som si pomôcť a musela sa tam pozrieť. Kurva to bude bolieť. Bolo prvé čo ma napadlo a ja som jemne zneistela. Asi si toho všimol aj Peter.

P: tam nekoukej. Cokoliv ti nebude příjemný ti dělat nebudu jen mi to musíš říct. Jestli to teď nechceš klidně mi to řekni já se nebudu zlobit.

ja: nie pokračuj

Usmial sa a začal ma znova bozkávať. Po chvíle sa na mňa pozrel pohľadom ktorým sa ma pýtal či naozaj môže. Len som mu prikývla. Cítila som len hroznú bolesť. Po chvíli to ale prestalo a Peter začal prirážať. Okej bolí to ale možno to za chvíľu prestane ako pred tým. Mala som pravdu po chvíle som necítila žiadnu bolesť. Dá sa povedať že som si to začala aj užívať. Začal ma znova bozkávať a ja som pomedzi bozky vzdychala. Po nejakej dobe som sa cítila ako keby vo mne explodovali všetky príjemné pocity naraz. Podľa Petrovho výrazu som pochopila že sme obaja dosiahli vrcholu. Unavený sme si ľahli vedľa seba. Posledné čo som počula bolo:

P: byla jsi úžasná. Miluji tě.

Potom som už zaspala.