Láska zlomených duší

26.

pohľad Naty

Keď som včera odchádzala od kaderníčky mala som pocit akoby ma niekto sledoval. Zašla som teda za roh, chvíľu počkala a pozrela sa naspäť do tej uličky. Videla som jeho. Osobu o ktorej som dúfala že už ju nikdy neuvidím. Bol tam Peter ale išiel druhým smerom čo je zaujímavé pretože som si nevšimla že išiel oproti mne. Možno bol len v nejakom obchodíku tam. Samozrejme že som potom celú cestu a aj pobyt u Tam preplakala. Chýba mi. Chýba mi tak strašne ale neviem či by som mu dokázala veriť. Tam mi povedala že tu mal koncert a preto tu bol takže viem kde sa teraz nachádza. Určite je na tom hotely čo minule pretože mi vravel že do iného hotelu nechodia keď tu majú koncerty.

Rozhodla som sa ísť prejsť. Prechádzala som rôznymi uličkami až som nejakým spôsobom skončila na vlakovej stanici. V mojej hlave sa celý čas nachádzal iba on. Nevládzem. Nevládzem stále bojovať a dúfať v to že to bude dobré pričom viem že to tak nebude.

"bolo by super to tu teraz ukončiť a skočiť pod vlak že?"

Nevládzem neustále počúvať a ignorovať ten hlas. Mám toho všetkého plné zuby. Potrebovala by som zmiznúť niekam veľmi ďaleko a už sa nevracať pokiaľ nebudem v pohode ale to viem že nebude nikdy. Že aj keď by nejaká takáto situácia nastala, keby konečne nastalo ticho v mojej hlave stačilo by sa sem vrátiť a všetko by bolo spať.

"tak to ukonči, vtedy sa už nič nevráti"

Ten hlas je tak skurvene otravný. Neznášam ho. Postavila som sa a pozrela sa na všetky tie vlaky. Musí to byť úžasný pocit keď už je konečne ticho. Som rozhodnutá.

 Odišla som späť domov a vzala si tri papiere. Peter, Jakub a Tam. Každý z nich mal svoj vlastný list. Listy som dopísala, obliekla sa a spolu s tými listami som odišla z bytu. Nasadla som do auta. Naštartovala som a odišla smer byt Tam. List som jej dala do schránky a odišla. Ďalším cieľom je hotel na ktorom by mal byť ubytovaný Peter. Dúfam že tu ešte je a neodišiel. Prišla som na recepciu a spýtala sa tej pani či tu ešte je. Odpovedala že áno tak som ju poprosila či by mu nemohla odovzdať ten list. Bez problémov ho prijala a ja som mohla spokojne odísť na vlakovú stanicu a konečne ukončiť to trápenie.

pohľad Petra

Šel jsem se projít no když jsem jse vrátil pani na recepci mi podala nejaký dopis který mi tu prý nechala nejaká slečna. Určite nejaká naivní fanynka která si myslí že si sní založím rodinu a budu s ní mít svadbu. Přišel jsem na pokoj kde mě už čekal Calin.

C: jak bylo na procházke?

já: úžasně

odpovědel jsem mu a položil ten dopis na stůl

C: hele co to je?

P: že prý mi to nejaká slečna nechala na recepci takže to byla určitě nejaká fanynka

Calin vstal a začel prozkoumávat ten dopis

C: tohle nevypadá jako od nejaký fanynky

řekl a podal mi ten dopis

P: co já s tím?

C: koukni jse od koho je máš to tam napsaný

pro jeho radost jsem sa na něj podíval

P: to není možný

C: tak asi jo

Ten dopis byl od Naty. Pomalu jsem ho otevřel a začal číst......

___________________________________________________________Nová kapitola! Dnes by som chcela vydať ešte jednu a zároveň poslednú kapitolu ale to ešte uvidím. Dúfam že sa príbeh páči.