Láska zlomených duší

14.

Ďalší deň a to znamená že moje jediné prianie ktoré mám sa zase nesplnilo a ja musím vstať z postele a prežiť ďalší deň až do večera kedy si ľahnem do postele a znova budem dúfať v to že sa ráno už nezobudím. Peter ešte spal ale ja už som bola hladná takže som sa vyslobodila z jeho objatia a vybrala sa smer kuchyňa. Všade bolo ešte pozhasínané. Po tme som sa teda vydala ku chladničke ktorú som otvorila a začala si prezerať jej obsah. Rozhodla som sa že spravím palacinky pre všetkých takže som si vybrala mlieko a vajíčka. Keď sa zrazu ozval hlas ktorý patril Calinovi.

C: co se chystáš kuchtit?

skoro som pustila všetky všetky veci ktoré som práve držala

ja: preboha! Vieš ako som sa zľakla?!

C: promiň a už mi odpovíš?

ja: jasné ale zopakuješ prosím tu otázku, nepočula som ju

C: no v podstatě si mi neodpovědela na dvě otázky takže..

ja: kľudne ti odpoviem na obi dve ale to by si sa musel začať pýtať

prerušila som ho

C: jo no tak první co jse chystáš udělat

ja: palacinky. Tá druhá?

C: jaká byla reakce tvých rodičů na Petra?

Ja som na to úplne zabudla. Cítila som ako sa začínajú hromadiť slzy v mojich očiach.

C: v pohodě?

ja: áno teda vlastne nie ale to nevadí

C: nemusíš to říkat já jsem nevědel že je to až takhle osobní promiň

ja: to je v pohode nemal si to skadiaľ vedieť

zostala som ticho

ja: oni umreli pri autonehode keď som mala 17 takže s Petrom sa nepoznajú

C: to mi je líto

ja: nemusí, jediná osoba ktorej by to malo byť ľúto a mala by si to vyčítať som ja

C: proč by jsi si to měla vyčítat?

ja: ja som sa s nimi pred tým ako sa to stalo pohádala kvôli blbosti

C: aha ale víš že to není důvod k tomu aby jsi si to vyčítala?

ja: možno nie ale ja si to budem aj tak vyčítať a môžem ťa o niečo poprosiť?

C: jasný

ja: nikomu o tom nehovor prosím

Na to mi prikývol a začala som robiť palacinky. Po nejakej pol hodine som ich mala všetky hotové a pomaly sa tu začali všetci zhromažďovať.

P: co tu tak voní?

C: tvoje holka nám udělala úžasný palacinky

P: tak to proto si nebyla ráno při mně

ja: som rada že vám chutia

Peter prišiel ku mne a dal mi pusu do vlasov. Ukradol mi aj jednu palacinku.

ja: hej!

P: no co taky se chci najíst nebo máš pro mě špeciální snídani?

ja: aspoň si tam daj džem alebo nutelu

P: rozkaz!

priložil si ruku k hlave tak ako to robia vojaci a tú druhú nechal visieť vedľa tela takže mu palacinka trčala z úst

ja: dieťatko nechceš aj nakŕmiť?

zasmiala som sa, vzala mu palacinku z úst a zjedla ju

P: to byla moje palacinka!

povedal zúfalým hlasom

ja: tak máš smolu pretože už je moja a ty máš ešte ďalšie 2 na tanieri

Odišla som smer izba kde som šla do sprchy. Rozhodla som sa že si umyjem aj vlasy pretože už vyzerajú katastrofálne. Zamkla som za sebou dvere a začala sa vyzliekať. Nesmelo som sa pozrela do zrkadla. Neviem kto je tá osoba na druhej strane ale ja to určite nie som. Nemôžem byť. Vliezla som do sprchy a nechala horúce kvapky vody stekať po mojom tele. Po zhruba pol hodine som sa odhodlala vyjsť. Obliekla som si čisté oblečenie a odišla za ostatnými. Všetci sedeli na gauči a hrali nejakú hru. Sadla som si k Marii. Za tieto dva dni sme ani nemali možnosť sa spoznať takže teraz prišiel ten čas. Rozprávali sme sa o rôznych témach a zistila som že je vlastne super baba. Všimla som si ako sa sem tam na mňa Peter pozrel. Je zlatý ako si ma stráži a má o mňa strach ale dlho už ho nebude musieť mať.....

__________________________________________________________ Nová kapitola! Teraz som nebola veľmi aktívna pretože sme toho v škole mali dosť ale posnažím sa už písať častejšie. Dnes možno stihnem napísať ešte jednu pretože ju mám rozpísanú ale nič nesľubujem. Dúfam že sa vám páči! Mám vás rada!