Láska zlomených duší

19.

Ráno som sa zobudila s bolesťou hlavy tak som si dala tabletku. Momentálne ma už hlava nebolí a chystám sa pretože som dohodnutá že strávim deň s Jakubom. Spravila som si make-up, obliekla sa, rozlúčila sa s Petrom a odišla smer Jakubov byt. Zazvonila som na zvonček a čakala pokiaľ mi otvorí dvere. Otvoril mi takže som nastúpila do výťahu a odviezla sa na siedme poschodie. Hneď ako sa začali otvárať dvere výťahu som videla vysmiatu tvár môjho milovaného brata. 

J: ahoooooooj

povedal a silno ma objal

ja: ahoj ale nerozpuč ma prosím

zasmiala som sa

J: prepáč ale som rád že ťa vidím

ja: stalo sa niečo že ma chceš tak strašne vidieť?

J: nie teda vlastne áno

ja: aj mi povieš čo alebo si to mám domyslieť?

J: no tak trochu som si tu niekoho našiel a chcel by som jej ťa predstaviť 

Všetky moje mozgové bunky prestali pracovať. On niekoho má? Tá baba musí byť slepá. Samozrejme mu to prajem ale dosť ma zaskočil nebudeme si klamať.

J: prosím nehnevaj sa na mňa

ja: čo prečo by som sa mala hnevať?

J: vlastne ani neviem

Vošli sme do bytu a ja som si vyzula tenisky. Sledovala som Jakuba až do obývačky kde na gauči sedela nejaká blondína.

J: Ema toto je moja sestra Naty a Naty toto je moja priateľka Ema

E: ahooj konečne tě poznávám

ja: ahooj

objali sme sa

E: Jakub mi o tobě hodně říkal 

pozrela som na neho vražedným pohľadom

E: samozřejmě v dobrým

ja: to som rada 

zasmiala som sa

ja: za to mne sa Jakub pochválil presne pred 5 minútami

obi dve sme sa zasmiali iba Jakub ma zabíjal pohľadom

J: som rád že si rozumiete ale môžete si ma všímať? Ja som tu tiež!

ja: prepáč vôbec som si ťa nevšimla

J: tak sa strč

Ukázal mi prostredník a ja som s Emou znova chytila záchvat smiechu. Už teraz viem že si s ňou budem určite rozumieť.

J: no len sa zabavte ja počkám

E: ne jen to ne! Mí dítě jse urazilo!

tvárila sa že ju to strašne zamrzelo ale dlho to nevydržala a pridala sa ku mne a k nášmu ďalšiemu záchvatu smiechu

E: dost už prosím ja už nemůžu dejchat!

Tak to sme dve! Po nejakej dobe sme sa zvládli ukľudniť a začali sme sa normálne rozprávať. Samozrejme padali aj nejaké vtipy. Celkovo by som povedala že to bolo veľmi užité poobedie no teraz som už na ceste domov. Zastavila som auto a všimla som si že všade v dome je pozhasínané. Že by už išiel spať? To je blbosť veď je len 20:00. Odomkla som a začala som sa pozerať po dome. Na chladničke som našla odkaz. "jedu do studia kdyby cokoliv tak mi klidně zavolej". Takže som sama doma. Nevadí. Vzala som si ešte niečo na jedenie a odišla do spálni. Pustím si film a počas pozerania počkám na Petra aby som vedela že je v poriadku......

Ma(mama): takto sa so mnou rozprávať nebudeš!

ja: prečo nie? Aj tak ma nemáte radi!

O(otec): tak to už preháňaš! Jasné že ťa máme radi!

ja: tak prečo ma nechcete pustiť s kamošmi a musím sa s vami trepať na nejakú debilnú túru na ktorej sa budem aj tak iba nudiť!!

Ma: pretože a okamžite nasadaj do auta!

ja: jasné ja musím a Jakub sa môže vláčiť po vonku!

O: choď do toho auta!

následne tma a zrazu obrovské svetlo a trúbenie

End

Rýchlo som sa posadila a dýchala tak rýchlo ako keby som zabehla maratón. Zase som mala tú zasranú nočnú moru. Ja už nechcem. Už nevládzem. Je to ako prekliatie ktoré ma sprevádza od tej nehody. Už nemám energiu stále to dokola zažívať. Nemám energiu počúvať ten hlas v mojej hlave ktorý je stále silnejší a silnejší. Hrozne sa mi trasú ruky. Mám pocit ako keby každá moja končatina vážila snáď 200kg. S veľkou ťažkosťou som zdvihla mobil a vytočila Petra.

P: princezno?

ja: Pet-pe

nemohla som ani hovoriť

P: co jse děje?

ja: z-zase

P: co zase? Nemůžeš mluvit?

ja: mhm

P: hlavně jse musíš uklidnit. Já jedu za tebou. Neboj se celí čas s tebou budu volat kdyby jse cokoliv zhoršuje dej mi to nějako vědet okej?

ja: mhm 

Jediná odpoveď ktorej som bola schopná. Som tak strašne rada že ho mám.

P: můžu něco dovtedy než přijedu pro tebe udělat takhle přes telefon?

ja: roz-rozprávaj

jéj prvé slovo

P: nevím o čem ale okej. Kluci tě pozdravují abych na to nezapoměl a dnes sme toho stihli...

Bolo mi jedno o čom hovoril iba som potrebovala vnímať niekoho hlas. Po chvíli prišiel domov.

P: už je líp?

zakývala som na súhlas

P: zase si měla tú noční můru?

ja: mhm

P: to nevadí princezno už je to dobrý, už jsem tady

ja: ja už nevládzem, už nechcem ďalej

P: ale musíš. Jseš neskutečne silná holka která to všechno zvládne jasný?

bola som ticho

P: jasný?

ja: jasné

Šli sme si už ľahnúť. Peter ma objal a ani neviem ako ale hneď som zaspala.

___________________________________________________________ Nová kapitola! Dúfam že sa vám príbeh páči!