Budím sa ráno na niekoho búchanie na dvere. Rýchlo sa postavím z postele a idem skontrolovať čo sa deje. Stáli tam Tom a Bill so vážnymi tvárami.
"Musíme ísť naspäť do Nemecka" hovorí Bill.
"Prečo? Čo sa deje?" Vystrašená stojím vo dverách.
Dojde za mnou Camila a pýta sa čo sa stalo.
"Máme daake povinnosti čo potrebujeme vyriešiť, to vám bohužiaľ nemôžeme povedať, ale musíme sa poponáhľať, nemáme veľa času, preto sme prišli práve za vami." Odpovedal Tom.
"A-ale kedy sa uvidíme znova?" Camila sa pýta so slzami v očiach.
"To nevieme ani my, ale krátka doba to nebude určite, nedávame tomu veľkú šancu, že sa ešte niekedy vôbec uvidíme..." Hovorí sklamaný Bill.
Obydve sa vrhneme na nich s plačom do ich náručia.
Posledný raz pobozkám Toma na jeho jemné pery s piercingom a odovzdá mi malú taštičku.
Spýtam sa:"Čo to je ?"
On odpovie "Uvidíš sama, ale otvor to keď budeš sama a hlavne v kľude." Pokrútim hlavou a rozrevem sa ešte viac a poslednýkrát ho objímem.
Vtom Bill povie: "Spoznanie sa s vami nikdy nebudeme ľutovať, boli ste jediné, ktoré nás mali takto radi a takto si nás vážili. Je to aj pre nás veľmi ťažké vás iba takto opustiť. Nečakali sme takýto rýchly spád. Ďakujeme vám za všetko."
Tom mi naposledy povie "Milujem ťa" a pobozká na čelo s rukov v mojich vlasoch.
Chalani odišli a my ešte s Camilou plačeme navzájom v náručí. Dali sme im posledný zbohom. Zbohom, na ktoré len tak ľahko nezabudneme.
Doma o 1 deň...
Bola som veľmi zvedavá, čo bolo v taštičke ktorú mi Tom dal. Čakala som, až kým sa vrátim domov, aby som si v kľude (ako povedal Tom) sadla na moju posteľ, a mohla pozrieť, čo sa v taštičke nachádza.
Z taštičky vyberiem zrolovaný list a malú krabičku. Samozrejme najskôr vezmem list a otvorím ho. Píše sa v ňom:
...............................................................................
Ahoj Olívia, viem že si asi nečakala niečo takéto v tejto taštičke, ale potreboval som sa s tebou rozlúčiť aspoň takto.
Ako sme zaspávali, prišiel za mnou Bill, že sa musíme čím skôr ráno vrátiť do Nemecka. Nečakal som ani sám že to bude takto skoro a preto sme vás nechceli zobudiť a ani vám nič povedať, aby sme si mohli užiť posledné chvíle spolu bez stresovania. No a preto, teraz sedím pri stole zatiaľ čo spíš, a píšem ti tento list.
To čo som zažil s tebou, som nezažil so žiadnou inou babou s ktorou som kedy bol. Cítil som pri tebe niečo iné. Niečo omnoho viac. Ale naše cesty sa pravdepodobne rozísť raz museli. Máme obydvaja odlišné životy s rozdielnými cieľmi.
Nikdy na teba nezabudnem láska. Urobila si ma šťastnou ako nikto predtým. Muž, ktorý raz bude s tebou, bude mať obrovské šťastie. Dúfam že budeš na mňa stále spomínať len v dobrom a nezabudneš na mňa.
V krabičke, ktorú nájdeš v taštičke tiež, sa nachádza retiazka. Retiazka, ktorá ti bude prinášať šťastie keď ho budeš najviac potrebovať. Retiazka, pri ktorej pri pohľade na ňu, môžeš spomínať na mňa a na naše krásne chvíle, ktoré sme spolu zažili. Ďakujem ti za všetko.
Milujem ťa Oli.
Posledné zbohom
Tom <3
...............................................................................
YOU ARE READING
One of them (slovak version)
FanfictionPíše sa rok 2010 a Olivia s Camilou sa chystajú na koncert Tokio Hotel v Prahe. Nevedia však, ako tento deň ovplyvní ich životy. Nevedia ani, že oni dve budú mať práve to šťastie, ocitnúť sa v hotelovej izbe s Kaulitzmi. Aké je to byť jednou z tých...
