Lily
Bol tu len Troy. Zeleno okí Adonis, ktorý absolútne nepatril k takému typu žien ako som ja. Bol iná liga. Keby som sa len kúsok nahla, naše pery by sa spojili. Mohla som cítiť jeho príjemnú vôňu. Bol už tak blízko, že sa naše nosy dotýkali. Prestala som normálne uvažovať. Všetko mi vyfučalo z hlavy. Už som sa vzdávala poslednej nádeje na záchranu, keď sa otvorili dvere.
V tom momente sa odo mňa rýchlo odtrhol, akoby sa nič s toho čo mal v pláne ani nestalo. Mama si ničoho nevšimla, aspoň dúfam. Tie jej tajné fígle, ako nás spárovať už neboli nápadné. Aby som zakryla nervozitu, rýchlo som sa otočila. Tváre mi nebezpečne horeli a dych sa len veľmi pomaly ustaľoval do normálneho rytmu. To Troy bol pokojný. Nedal na sebe nič poznať zvrhlík jeden.
Zaliala som si čaj a otočila som sa na nich. Mama sa na nás stále usmievala aj Troy sa snažil usmievať, no nepozerať pri tom na mňa. Oči mu aj tak vždy zabiehali ku mne. Nakoniec to vzdal.
„Prajem dobrú noc dámy. Už musím ísť. Rušný deň a ešte rušnejšia noc to bude," zahľadel sa na mňa a ja som nevedela, kam s očami.
„Som rád, že som ťa mohol spoznať Lily. Dúfam, že si to ešte raz spolu zopakujeme," zatváril sa tajomne, že keby neviem čo sa pred chvíľou stalo, tak mu to aj uverím.
„Dobrú noc zlatíčko a ďakujeme za odvoz. Lily choď Troya odprevadiť."
Vzdychla som si. Mama sa tak ľahko nevzdá. Zamierila som teda preč s kuchyne aj s Troyom. Podržal mi dvere a obaja sme zamierili ku dverám. Otvorila som dvere a modlila som sa ku všetkým svätým, aby už odišiel.
„Tak dobrú noc a ďakujem za tašku," vyšiel von no zastavil sa.
„Nemáš začo, som rád, že som ťa mohol konečne spoznať a teraz to myslím smrteľne vážne. A za to, čo sa stalo a nestalo v kuchyni sa ti neospravedlním. Nie som ten typ muža, čo si nechá prekĺznuť cez prsty diamant. Aj keď by som ti rád povedal aby si sa odo mňa držala ďalej, ja to nedodržím, pretože keby tam nebola tvoja mama, tak to dokončím. Bolo by mi jedno či na stole alebo na zemi, nerád nechávam veci bez ukončenia. Dovidenia Lily." a zatváril sa ako pán tvorstva.
Bola som absolútne šokovaná jeho slovami a čakala len na jeho odchod. Už som si myslela, že odíde, keď tu zrazu sa prudko zastavil. Otočil sa ku mne, spravil dva kroky a bol opäť u mňa. Vzal mi tvár do rúk a začal ma bozkávať. Od toľkého šoku som nestihla protestovať a on to využil vo svoj prospech. Jazyk mi strčil hlboko do úst a začal ma dobíjať. No tak rýchlo, ako to urobil, tak rýchlo sa aj otočil a odišiel.
Cestou k autu si popiskoval, prebrala som sa zo šoku, že som len detinsky skríkla: „Kretén!"
Potom som radšej zabuchla dvere.
Chvíľu som stála, ako totálny idiot na mieste. Nemohla som to v hlave prebrať. O čo sa pokúšal? Chcel ma zviesť?
„Ja by som...," zamyslene som povedala do vzduchu. Pane Bože! Veď ja by som sa mu s kľudným svedomím nechala. Bolo by mi jedno, že ho nepoznám. Že je to cudzí človek a že k nemu nič necítim. Proste by som s ním skončila na tom stole, linke, možno na zemi a bolo by mi to absolútne jedno, že by tam možno vošla mama a všetko by videla. Pomyslela som si.
Bola som zhrozená sama zo seba. Veď ja by som ostala taká istá, ako je Ben. Mala by som u riti kde, s kým a ako. Moja morálka sa zahrala so mnou na skrývačku. Za všetko mohol môj hlúpy mozog a hormóny, ktoré si so mnou robili čo sa im zachcelo. Po chvíľke som sa radšej vrátila do kuchyne, kde bola mama a robila nám sendviče s arašidovým maslom a popcorn.
„Tak som si myslela, že by sme sa už konečne mohli porozprávať o dôležitých veciach Lily," vzdychla som si.
Aj tak ma to neobišlo. Vzala som hrnčeky a mama misku s pukancami a sendvičmi a obe sme sa usadili na gauč. Nechcela začať prvá a ja som nechcela hovoriť o zlých veciach zase pred ňou. Ale prísny pohľad ma prinútil začať. Tak som začala od konca. Bolo to reálnejšie a nedalo sa s tým už nič robiť.
„S Benom som skončila už na dobro."
Usmiala, akoby ju to nesmierne tešilo.
„Povieš mi niečo, čo neviem?"
„Ale ako?"
„Tak nejak som to vydedukovala. Na rýchlo zabalená, v tej taške asi veľa vecí nemáš. Modrina na boku... Aj tú som si všimla, predo mnou nič neskryješ moja zlatá, som tvoja mama. A takto by som mohla pokračovať, ale viac ťa trápiť nechcem.!
Ostala som v šoku. Nevedela som, ako ďalej, čo povedať. Vyriešila to za mňa.
„Lily je to materinský inštinkt. Aj ty ho raz budeš mať, keď sa bude niečo diať s tvojim dieťaťom. Nebude ti to chcieť vešať na nos, aby si sa netrápila. Ale mama to vždy pochopí, mama nesúdi, len počúva a neskôr radí," pohladila ma láskyplne po ruke.
„S Benom som stratila zbytočne šesť rokov svojho života mami. Už toľko krát som to chcela vzdať, ale neodvážila som sa, pretože som zbabelec," pobúchala ma po ruke, aby som sa zastavila v rozprávaní.
„Už nikdy si nepovedz, že si zbabelec. Žila si šesť rokov v domácnosti z nezvládnuteľným mužom, ktorý si nevážil, aký poklad má doma. Nemala si krásny život, aj keď by som si to za teba priala najviac na svete. Miesto toho si zažila neustále ponižovanie, útlak a nenávisť. Zažila si muža s tej najhoršej stránky, keď dokázal znížiť svoje hodnoty na spodnú hranicu ničoty a udrel ženu, teba. A ty si to trpela šesť dlhých rokov bez toho, aby si to niekomu vešala na nos. Nie moja milá. Ty si to naj statočnejšie dievča, aké po tejto planéte chodí... A som naozaj rada, že si s ním skončila. Nemala som ho rada," dodala, akoby mimochodom.
Mamine slová ma povzbudili, ale aj rozcitliveli. No lebo je to mama. Jej slová boli pravdivé a tak desivé a ja som sa jej za nich musela odvďačiť. Preto som ju s celej sily objala.
„Ďakujem mami."
„Ale za čo? To ty si mi dala lekciu do života. To na koniec ja by som sa mohla učiť od teba. Toľko nezlomnej vôle ani ja sama nemám, koľko máš ty. Ale teraz dosť zo smutného večera. Ide sa jesť a pozerať filmy. Chcem si ťa užiť po tak dlhom čase."
Spokojne sme sa uvelebili na gauči a v tom okamihu sme si obe užívali jedna druhú. Bol to okamih pohody a lásky medzi mamou a dcérou. Aj keď večer pokročil, bola som rada za čas, ktorý som mohla stráviť bez hádok a ponižovania. Len mama a ja...
