Troy
Lily sa začervenala, pustila mi ruku a radšej odvrátila zrak. Sadol som si kúsok od tej zahanbenej bohyne. Predsa sa nepripravím o pôžitok v duchu si povyzliekať túto slečnu donaha. Áno, ja viem. Som trochu perverzný, ale keď tie nežné stvorenia tak milujem. Pomyslel som si.
Elena začala naberať na tanier to skvelo voňajúce jedlo. Keď mi to podala, hneď som sa pustil do jedenia.
„Zlatíčko a Ben prečo neprišiel s tebou?"
Kurva! Do riti! Kto je Ben! Kričím si v duchu a pozorne počúvam, čo povie Lily. Tá si len vzdychla.
„Mami... Nechcem to teraz riešiť. Tešila som sa na teba, tak som sa na pár dní vytratila."
To sa mi nezdá. Prerušil som jedenie, aby som sa na ňu pozrel. Práve si v rýchlosti utrela slzu, čo jej vypadla s oka. Pri tom pohybe sa jej kus vyhrnula košieľka a odhalila tú najväčšiu modrinu na boku. Ledva som to jedlo preglgol. V ústach mi zhorklo a už viac som ho nedokázal vziať do úst. Zaťal som päste, a položil som všetko na tanier pri čom sa práve v tom momente na mňa zahľadela. Som síce bastard a to dosť veľký, a ešte väčší idiot ohľadom kšeftov a podrazov. Ale nikdy, naozaj nikdy by som si nedovolil udrieť ženu. Mohla by mi píliť uši, robiť nervy, skákať po hlave či nadávať mi, ale udrieť niekoho, kto sa nevie brániť mi príde úbohé.
Celý čas pozerala na mňa, ale ja som toho zrazu nebol schopný. Chvíľu som potreboval na utriedenie myšlienok v hlave, a opäť som sa na Lily pozrel. Naše pohľady sa stretli. Ani si nevšimla, že tá modrina je jej stále vidieť. Elena sa ešte neotočila. Upratovala už upratané a mám taký pocit, že to robila kvôli nám, ale s určitosťou som vedel, že o modrine sa ani nemala dozvedieť.
Ani neviem, čo ma to napadlo, ale v momente som sa natiahol k prekvapenej Lily a košieľku som jej stiahol bezpečne na svoje miesto. Vytreštila na mňa tie svoje veľké oči a vzdychla si. Nechcel som, aby sa Elena trápila kvôli dcére, ktorú pravdepodobne týra jej chlap. Nechal som svoju ruku klesnúť na stôl a po chvíli sa na nás obrátila Elena.
„Čo je tu také ticho. Spokojne sa zhovárajte," vzala s predo mňa tanier a podala mi druhý s čokoládovými sušienkami. Boli ešte teplé. K tomu podala aj pohár mlieka.
„Už teraz ťa milujem Elena," usmial som sa na ňu.
S chuti som sa do nich pustil. Elena ma ale potľapkala po ramene a dodala: „Zlatíčko, sklamem ťa, ale dnes som ich nerobila ja, ale Lily. Jej to ide lepšie, ako mne," pohladila ma po hlave.
Tie sušienky sa na jazyku začali rozplývať a ja som musel slastne privrieť oči. Tomu sa povie orgazmus. Veľmi pomaly som si oblizol pery a až potom som si uvedomil čo robím, keď sa Lily skoro zadusila svojou kávou. S očami dokorán na mňa pozerala, nohy tlačila k sebe a červenala sa. A že to bol krásny pohľad. Usmial som sa. Vedel som, čo si asi mohla predstavovať a veru sa mi to páčilo. Elena zbehla do obývačky s táckou sušienok a ja s Lily sme osameli. Nedalo mi. To ticho som musel prerušiť.
„Sú výborné," vravím.
„Č-čo?"
„Tie sušienky myslím. Sú skvelé," usmial som sa na ňu.
„A-aha. Ďakujem. Rada pre niekoho pečiem. A ďakujem," povedala šeptom.
Presne som vedel, za čo ďakuje.
„Vieš, každý človek a zvlášť ženy by mali mať určité hranice dôstojnosti a nikto by ich nemal prekračovať. Teraz však pozerám na teba a zisťujem, že tú tvoju niekto nielenže prekročil, ale aj ju pošliapal. To čo som možno ani vidieť nemal, nielenže dokazuje tvoju bezbrannosť, ale aj hlúposť a drzosť človeka po tvojom boku. Ako som zistil, Elena to nevie, asi by si tu nepobehovala s takou radosťou. Radím ti, vráť sa k mame, nech sa ti už takéto nenápadne nehody nestávajú, ako som mal tú možnosť vidieť na tvojom boku. Elenu by to veľmi trápilo," skončil som svoj monológ.
Lily na sucho prehltla. Zamrkala očami, aby zatlačila slzy, čo sa tlačili von bez jej súhlasu. Videl som to. Tie emócie, čo sa jej striedali v očiach. Ticho som pozoroval a čakal, čo mi povie. Bože. Zdala sa mi taká bezbranná.
„To je v poriadku. Ja viem, čo mám robiť. Nič sa mi nestalo a už vôbec moja dôstojnosť netrpela, ako si povedal. Spadla som a buchla som sa. To je normálne si myslím," dala dole hlavu.
Vedel som, že klame. Len som nechápal, či klame mne, alebo sebe.
„Ja len vravím, čo vidím. Keby si bola moja, bola by si spokojná a nič s toho čo máš na boku by sa ti nestalo. Nechcel som tým nič zlého povedať," vravím a pri tom sa vpíjam do jej nádherných očí.
Po chvíľke uhne pohľadom a pokračuje.
„Nehnevaj sa, ale toto je len moja vec, moje súkromie a moja starosť. A ja nie som, nebola som, a ani nebudem tvoja," dodala rozrušene a uhla pohľadom.
Normálne sa mi začínalo páčiť, ako sa za všetko hanbila a červenala. Bolo to sladké, ale nahnevať som ju nechcel.
„Veď ja nič, len som chcel dobre," zdvihol som úsmevom ruky, ako že sa vzdávam. Mrška jedna. Nie a nie si priznať, že je bezmocná, ale ako chce. Je to len a len jej vec. Nemám sa prečo do nej starať.
Nakoniec som bol aj rád, že sa Elena vrátila. Už mala kuchyňu upratanú a chcela odísť aj s Lily, ale ja som im to ešte nechcel dovoliť.
„Máš už zavolaný taxík?" pýtam sa Eleny, ale pri tom si stále premeriavam pohľadom tú drobnú vílu, čo stojí pri Elene s taškou a kabelkou v ruke.
Elena si môjho skúmavého pohľadu všimla, čo som venoval jej dcére a usmiala sa pri tom.
„Teraz som chcela zavolať. Do desiatich minút by prišiel. Netráp sa. Dnes konečne po dlhej dobe nejdem sama domov," pohladila ma po tvári a usmiala sa. Je to tak skvelá žena, že keby požiada o čokoľvek, predom by to mala splnené. Ani teraz som nechcel nechať nič na náhodu. Dám na ne pozor.
„Tak vás odveziem ja. Ani nevolaj. Predsa vás nenechám ísť bez sprievodu."
„Ako chceš zlatíčko, ale neoberieme ťa o čas?" pozrel som sa naspäť na Lily.
Neviem, čo na nej bolo, že som musel stále pozerať, ale dobre že som tak urobil. Krútila očami na mamu a všemožnými spôsobmi sa snažila, aby Elena odmietla moje služby. Možno práve s toho dôvodu som ich chcel ešte viac odviesť domov ja. Bola to moja osobná výzva.
„Čas je relatívny. Ja ho mám stále dostatok a radšej ho venujem dvom krásny ženám, ako pracovni, kde budem sám. Môžeme?" spýtal som sa a vzal som automaticky Lily z rúk tu tašku. Len prikývla a ja som bol spokojný aj za to malé víťazstvo. Vyšli sme s kuchyne cez obývačku, aby sa rozlúčili.
Otec aj dedo sa hneď s úsmevom postavili. Všetci mali spokojný úsmev na tvári, keď im Lily podávala ruku. Ešte aj dedo sa usmieval a striedal pohľadom s Lily na mňa.
Čo majú stále s tými úsmevmi. Ale mne hneď jeden zamrzol, keď som pohľad upriamil na Toma. Ten s nej nespustil oči. Prepaľoval ju pohľadom a len kývol na pozdrav, keď sa na neho pozrela. Do riti! Kurva! On mal tesné gate z Lily! Kurva tam! Nepozeraj tak na ňu! Zavrčal som si pre seba.
Trochu som si odkašľal, aby som upriamil pozornosť, že máme odísť. Vzal som kľúče, obul som sa a vykročil som osvetlenou cestou k autu. Stále som mal ten hnusný pohľad Toma. To mu ešte zrátam. Tašku som dal do kufra, otvoril som zadné dvere. Elena nastúpila a ja som za ňou automaticky zavrel. Vedel som, že Lily chcela nastúpiť k mame, pre to som bol rýchlejší.
„Nenechám sa pripraviť o tak nádhernú spoločnosť vedľa seba," pozrela na mňa prekvapená a zároveň šokovaná.
Jej oči aj v tme svietili, ja som sa na ňu usmial a otvoril jej dvere na strane spolujazdca. Vzdychla si. Vedela, že prehrala a rezignovane nastúpila. Počkal som, kým sa pohodlne usadí a zavrel som dvere. Sám pre seba som sa usmieval, keď som nastupoval za nimi do auta. Ako sa povie? Čas je pre mňa relatívny a noc je ešte mladá. A že bude aj pekelne dlhá, to som vedel tak tiež. S tým som naštartoval a vyrazil k ním domov.
