Damián
Nervózne som sa prechádzal po nemocničnej izbe. Nešlo mi do hlavy, že sa Troy tak bezhlavo dostal do pasce. Aj bez dlhého uvažovania som prišiel na to, že za všetkým stojí Trevalini. Horšie však bolo, že som nepoznal jeho motív a tým jeho dôvody ostali zakryté pod povrchom. Snažil som sa upokojiť, ale pohľad na Troya mi to nedovolil. Po odchode Lily a Toda sa vzduch v miestnosti výrazne ochladil a mohla za to Mary...
***Mary***
„Och zlatíčko povedz, že si v poriadku. To všetko je vina tej mojej pojašenej sestry. Všetko sa to deje len kvôli nej. Pobláznila ťa a nedával si na seba pozor keď ťa napadli. A teraz tu ležíš ty zranený a Lily je v poriadku a spokojná v druhom náručí. To ona tu mala ostať..."
Rukou si stlačil koreň nosa a zhlboka sa nadýchol, možno aby nepovedal niečo, čo by neskôr mohol trpko ľutovať. No keď som povedala tú poslednú vetu, krv sa mu od hnevu vzbúrila.
„Ako sa opovažuješ niečo také povedať po tom všetkom, čo sa už v tvojej rodine stalo! Mary stratili ste mamu a ty tu rozprávaš, že miesto mňa tu mala ostať Lily?! Čo si ty za sestru!"
Radšej som stíchla a hrala sa opäť raz na pani urazenú. Nezaujímalo ma, čo sa deje okolo Lily, tiež sa o mňa nezaujímali a ani nevedeli čo mi je, keď sa to stalo tak prečo by som to mala robiť ja.
***Damián***
Chcel som sa tomuto prehnanému divadielku zasmiať, ale to by som len zbytočne prilial olej do ohňa. Už od začiatku som vedel, že môjho jediného syna to viac ťahá k tej mladšej. Mary bola síce krásna a múdra, bola by perlou rodiny, ale Troy hľadal drahokam. Tvrdý a nevybrúsený a tým mohla byť len Lily. Mala v sebe vznešenosť dám, pokoru vzdelaných učencov a to najdôležitejšie, mala krásu duše. Bola nesebecká, nebola márnivá. Bez problémov zapadla do rodiny, kde vlastne ani nemala byť pre jej bezpečie a zo všetkým sa smelo popasovala. Nebezpečenstvo brala tak ako prišlo a nevzdala sa. Mohla utiecť, nikto by jej to nezazlieval, no ona miesto toho vstúpila do nebezpečenstva a bojovala ako levica, čo chráni svoje mláďatá.
Mary sa do našej rodiny nehodila. Oproti nej bola Lily svieži vánok. Pri Mary to bolo niečo úplne iné. Bola ako uragán, ako tornádo nad Wisconsinom. Bolo nepísaným pravidlom, že už s časti patrí do našej rodiny. A svojej povinnosti sa zhostila bravúrne. Keď od nás odišla Lily hneď na jej miesto najala novú gazdinú a aj novú opatrovateľku pre mamu. Nikto sa na ňu nemohol sťažovať, ale mama mala mierne pripomienky.
Videla v nej ženu, čo si ide tvrdo za svojím cieľom. Na tom by nebolo nič neobvykle, keby tým cieľom nebol Troy. A ten bol slepý ku všetkému. Nikto mu nesmel radiť, no stačila krátka chvíľa pri Lily a on sa zmenil na nepoznanie. Ani Mary to nemohla poprieť. Celý čas sa hrala na urazenú až po kým sme neprišli do nemocnice.
Počas ich výmeny názorov som sa snažil utriediť si v hlave, čo treba ako prvé urobiť. Troy bol v poriadku a to bolo to najhlavnejšie. Keď vošiel do izby Edie, uľahčene som si vydýchol...
***Troy***
„Pred dverami nechám dvadsať štyri hodín denne strážiť našich ľudí. Nikto okrem lekárov a sestier sa sem nedostane. Teraz však potrebujem od teba Troy výpoveď, čo sa tam vlastne stalo."
„Lily už vypovedala?"
Mary sa nervózne zavrtela na stoličke. Pozrel som sa na ňu. Ešte stále ma neprešiel šok z jej hnusných slov.
„Mary, čo keby ste s otcom išli už domov. Budem v poriadku a za pár dní ma pustia domov. Zatiaľ si niečo pekné na seba kúp v obchode. Najal som pre teba Simona, on sa už postará o tvoju bezpečnosť. Keby niečo, len sa na neho obráť. Teraz však musím vypovedať."
