Odrazu spod šiat jej začali vyliezať obrovské škorpióny. Anubis zbledol. Ja som nedokázala zadržať výkrik. Spanikárila som a rýchlo si stúpla na gauč, akoby ma to mohlo pred nimi ochrániť. Nikto však môjmu strachu nevenoval pozornosť.
"Spoznávaš ešte mojich maznáčikov?" opýtala sa Eset Anubisa.
"Ako sa ich dá nepamätať?" pomaly jej vrátil otázku nespúšťajúc z nich oči. V tvári mal napätý výraz.
"Obraňovali sme ťa spolu zatiaľ čo si zbierala Usirove zbytky." Obrovitánske škorpióny sa k nemu postupne približovali. Hrozivo zatvárali a otvárali svoje drobné klepietka. Veľké chvosty sa im kývali hore dole a trň na konci bol len o niečo kratší ako môj malíček. Nemusela som čítať žiadne vedecké knihy, aby som vedela, že jedno bodnutie by bolo pre človeka smrteľné. Ako to bolo s bohmi som síce nevedela, no podľa Anubisovej tváre, asi to malo aj na nich závažný účinok. Napriek tomu nemihol ani brvou, keď mu jeden začal liezť po členku.
"Vážne mieniš proti mne nahuckať svojich ochrancov po tom všetkom, čo sme spolu zažili?" Eset neodpovedala, no vyzerala, že to myslí smrteľne vážne. Horúčkovito som rozmýšľala, ako dostať Anubisa z tejto situácie. No už z predchádzajúcich skúseností som vedela, že do božských záležitostí sa je neradno zapájať. Naposledy to skončilo vyhorením hotela.
"Petet, Tjetet, Matet, Mesetet, Mesetef, Tefen a Befe," vydýchol Anubis a zvyšok pokračoval v jazyku, ktorému som nerozumela. Znelo to ako keď vietor roznáša piesok Saharou. Niečo v jeho reči bolo dojemné, niečo zasa melancholické až smutné. Skoro mi to pripomínalo pieseň. Eset sa rozšírili oči poznaním. Škorpióny zastali. Eset odvrátila tvár. Niečo zašepkala. Jej ochrancovia sa poslušne vybrali naspäť pod jej šaty, odkiaľ vyliezli.
"Myslíš si, že keď zaspievaš mojim škorpiónom uspávanku ako ja tebe miléniá dozadu, tak sa niečo zmení?"
"Očividne," povedal ticho. Bohyňa sa naňho pozrela.
"Pridaj sa! Ešte je čas," prosíkala.
Anubis zaťal čeľusť. Pohľad mal nezlomný ako skala.
"Dávno som sa rozhodol. Nechaj ma čeliť môjmu osudu."
"Ale Apop povstane! Tomu nijako nezabrániš," snažila sa ďalej. Anubis sa však vystrel v celej svojej výške.
"Ale zabránim. Už čoskoro. A vy všetci budete ľutovať."
"Zastavia ťa! Nedovolia ti to urobiť!"
Anubisovou tvárou sa mihla obava, ale hneď ju zakryl maskou pokoja.
"Uvidíme. A teraz ak dovolíš, musím sa spýtať na cestu," povedal jej veľavýznamne.
"Hádam... Hádam sa len nechceš stretnúť s ňou?" s opovrhnutím sa spýtala. Anubis sa usmial.
"Ó áno, chcem. Som zvedavý či sa za tie miléniá zmenila."
"Neopováž sa! To dievča nie je hodné pána podsvetia!"
"Odkedy mi rozkazuješ, čo smiem a čo nie, hm?" nadvihol obočie. Urobil zvláštny okruh rukou a povedal:
"Ankh wedja seneb, Isis," S tým sa premiestnil za mňa, schytil ma za ruku a oboch nás premiestnil.
YOU ARE READING
Ako vyjednávať so Smrťou 2 (DOKONČENÉ)
FantasyLeilina cesta za slobodou ešte ani zďaleka nekončí. Prísaha jej stále dýcha na krk a Anubis jej to v každej správnej situácii veľmi rád pripomenie. Hoci sa jej darí ako tak brániť pred všemožnými nápadmi zlomyseľného boha smrti (ktorý sa nielenže cí...
