Dvaja najbližší démoni ma zastali z každej strany. Akoby som im mohla niekde utiecť, pomyslela som si. Anubis, ktorý doteraz mlčal, sa spýtavo zahľadel na Usirusa.
"Prečo si sa pridal na stranu Chaosu? Ako ktokoľvek z vás môže veriť tomu podlému hadovi? Čo to nevidíte? Zneužíva vás!" snažil sa Anubis. V očiach mu bolo vidieť smútok.
Šachmet však odula pery.
"A Re nie? Nedokážeš si ani predstaviť, aké to bolo žiť pod jeho velením! To nebolo nič iné len Šachmet choď tam! Sprav to! Potrestaj toho!... Bola som jeho obyčajný otrok! Ale teraz sa všetko zmení! Výmenou za oddanosť Apopovi, boh Re povstane iba len ako môj služobník. A až potom uvidíte, čoho všetkého som schopná ako mocná vládkyňa!" Ako si v duchu predstavovala svoje vysnené vlastné kráľovstvo, kde by sme sa pravdepodobne jej všetci klaňali, zdvíhala ruky na zdôraznenie svojich slov. Avšak keď jej prednes skončil, nikto jej úžasnému plánu netlieskal. Nahnevane zrúkla na svojich démonov.
"Čo tam len tak stojíte?! Berte ju a ideme!" Hneď čo ma zdrapili a prekrížili ruky za chrbát, Usirus natiahol ruky, akoby nás chcel všetkých objať.
"Boh Anup, budeš mať jedinečnú príležitosť zažiť niečo, čo sa uvidí len raz za milénium! Východ novej éry! Lebo Apop povstane! Nijako sa tomu nedá zabrániť! A ty u toho môžeš, no aj nemusíš byť. Porozmýšľaj nad touto viac ako lákavou ponukou a vyberaj múdro, synak." Usirus naňho pozrel veľavýznamným pohľadom, v ktorom správna odpoveď bola viac ako jednoznačná. Anubis však pri tom skrivil pery. Možno aj chcel niečo vyrieknuť a protestovať voči jeho ponuke, no náhle sme sa všetci ocitli v mohutnom víre. Znamenalo to len jediné. Moja nádej v slobodu sa definitívne zrútila ako domček z karát. Miesto toho, aby som oslavovala víťazstvo nad smrťou, bola som unášaná nevedno kam, aby som zohrala svoju úlohu v tomto zbláznenom boji o moc nad svetom, ktorý Egyptských bohov neuznával.
Ocitla som sa na obrovskej lúke. Slnko pomaly zapadalo. Nebolo však ani zďaleka také horúce ako na Sahare. Nech sme boli kdekoľvek, vyzeralo to opäť na krásne mierne pásmo. Prvé, čo mi udrelo do očí, boli vysoké úzke skaly poskladané do kruhu. Prižmúrila som oči. Tento monument som už niekde pred tým videla. Stonehenge? Nebolo to náhodou v Anglicku? Ale aj tak sa mi na tých kameňoch niečo nezdalo. Mali iný tvar ako tamtie a miesto toho, aby v strede vytvárali striežku, ležal tam iba holý kváder. Na kraji lúky stála drobná drevená chatka. Vyzerala skromne, ba priam zabudnuto. Až ťažko uveriť, žeby sa akýkoľvek boh znížil k tomu, aby do niečoho takého vstúpil.
O to viac ma prekvapilo, keď sa staré vŕzgajúce dvere otvorili. Objavila sa v nich Bastet. Jej mačací postoj a chôdzu by som spoznala asi kdekoľvek. Konečne som si ju mohla dobre obzrieť. Nečudovala som sa, že Anubisa priťahovala. Bola elegantná, no zároveň z nej vyžarovalo nebezpečenstvo. Tmavá pleť kontrastovala s bielou róbou, ktorú mala na sebe. Husté čierne vlasy jej voľne spadali na chrbát ako vodopád.
"Pozrimeže," zapriadla a pozrela sa na mňa veľkými zelenými očami, "mačiatko sa konečne dostavilo. Koľko problémov to nás len stálo! Nemám pravdu Sutech?"
ESTÁS LEYENDO
Ako vyjednávať so Smrťou 2 (DOKONČENÉ)
FantasíaLeilina cesta za slobodou ešte ani zďaleka nekončí. Prísaha jej stále dýcha na krk a Anubis jej to v každej správnej situácii veľmi rád pripomenie. Hoci sa jej darí ako tak brániť pred všemožnými nápadmi zlomyseľného boha smrti (ktorý sa nielenže cí...
