Polnočná prechádzka mestom

Čas na kocky

Pozrel som sa na to a otvorilo sa systémové hlásenie "Chceš skúsiť šťastie?" Šanca je 50/50, buď pôjdem o jedno miesto vyššie alebo nižšie. Nervózne som klikol áno. Kocky sa začali kotúľať. Na niektorých stranách bol symbol červeného čísla 1, na niektorých bola farba zelená. Zlatý symbol s fénixom som videl len na jednej časti. Miestnosť sa rozžiarila, keď sa kocka hodila. Bol som nervózny, pretože kocky boli pomalšie. Mysliac si, že by ma to mohlo stáť polovicu môjho pokroku. Kocky sa kotúľali a ja idem od stresu omdlieť. Kocky sa zastavili a ja som dostal zlatú?! Ostala som neveriacky. Uštipol som do seba či sa mi to nesníva. Predo mnou sa objavil malý fénix. Ale vyzeral inak namiesto oranžovej a červených bol biely. Jeho oči boli modré s červenou aurou okolo čierneho plného kruhu v strede. Zdvihol som ho a on sa ku mne pritúlil. Systém povedal: "Dieťa života si ťa vybralo za majiteľa, výber si jeho meno. Rozhodol som sa mu dať meno malý biely. Rozhodol som sa vrátiť domov, pretože neviem, aké nebezpečenstvá na nás číhajú v mestách. Nechcem, aby sa Malý biely zranil. Je to ešte malé dieťa. Sadol som si na motorku a Whitie mi sadol do lona. Cestou domov sme zbadali nejakých samotárov. Zosadli sme z bicykla a išli sme ich loviť. Zranil som ich a Whitie ich dokončil, takže sa môže vyrovnať a zvyknúť si na lov. Po chvíli drvenia sme dostali korisť, a tak sme išli domov. Naša Sophie nás už čakala s pripravenou večerou. Vložil som Whitie do vrecka, aby som ju prekvapil. Objal som ju. Začervenala sa od rozpakov, keď mi Whitie vyletela z vrecka. Sophie zostala v šoku a prekvapení. Od strachu na mňa skočila. Držal som ju pod pásom. Upokojil som ju. Po chvíli sa upokojila a vysvetlil som jej, čo sa stalo. Tešila sa. Okamžite vzala Whitieho do náručia a začala sa s ním rozprávať. Nechal som ich, aby sa trochu spojili ako matka a dieťa. Išiel som sa osprchovať. Keď kvapky vody padajú na moju tvár, cítim sa znovu živý po dlhom stresujú com dni. Vystúpila som a obula si behúne. Moje vlasy sú stále mokré, ľahol som si do postele a začal som premýšľať o koristi, ktorú sme dnes spolu s Whitie získali. Rozhodujem sa, čo mám robiť so zdrojmi, teraz potrebujem posilniť Sophie, Whitie, moju zbraň a seba. Najprv potrebujem posilniť seba a svoju zbraň. Vytiahol som kryštály z môjho nekonečného vreckového skladu, ktorý som nazval goldie. Sadol som si a začal ich vstrebávať. Spotreboval som 4 zelené kryštály a 3 červené, no moja hladina až tak nestúpla. S ovládaním mysle som vytiahol dýky a priložil dve červené a jednu zelenú. Zostáva ešte šesť zelených kryštálov. Išiel som sa pozrieť na Sophie a Whitie. Hrajú sa, pozrel som sa a s úľavou sa usmial, že im to spolu ide. Whitie priletela ku mne a Sophie začala trochu žiarliť, ale objali sme ju spolu s Whitie. Posadil som ich, začali byť zvedaví. Vytiahol som kryštály a dal som 3 každému z nich, aby sa tiež posilnili. Sophie mi poďakovala a potom ich začala absorbovať. Whitie ich začal jesť, zostal som v šoku a skoro my vypadli oči z očnej jamky. Rozmýšľal som nad touto metódou a dostal som skvelý nápad. Rozdrvím ich a použijem, ako soľ. To je skvelý nápad, posilníme sa a dodá to aj chuť. Môžem urobiť polievku pre Whitie, dokonca je teraz možné s ňou pripraviť akékoľvek jedlo.