Až moc nevinný~ [minsung]

~Kapitola 16~

Pohľad tretej osoby:

Minho zrušil hovor, obliekol si bundu a rozbehol sa do nemocnice. Trošku sa motal, ale aj tak sa nevzdáva a pokračoje(xd). Celú cestu sa preklínal za to čo urobil. Keď tam dorazil v miestnosti uvidel jeho priateľov a taktiež maminu Jisunga.

,,Ako na tom je?" Bola prvá otázka ktorú sa spýtal ako sa k nim dostal. ,,Asi ako keď ho zrazilo auto?! Operujúho a nemusí to ani prežiť!" Začal najmladší ale Felix so Seungminom ho upokojili. V tedy sa Minhovi zastavilo srdce a začal nekontrolovateľne plakať a obviňovať sa. Páchol po alkohole. A to poriadne tvrdom. Nikto nevedel prečo sa obviňoval ale mamina Jisunga niečo tušila. Keď sa Minho trochu ukľudnil, nečakala a hneď sa pýtala. ,,Minho, um Sungie vravel, že pôjde k tebe, s-stalo sa niečo, p-pre-čo s-sa to stalo?" Slzi si našli cestu von a začali jej tiecť po tvári. Zmienený vysvetlil všetko. Od toho ako k nemu Sungie prišiel, ako pil a potom ako sa snažil poškodiť jeho nevinnú dušičku.

Všetci boli akoby zamrznutý. Paní Han sa rozvzlikala naplno, ostatný sa pozerali na chlapca s otvorenými ústami od šoku. Nemohli uveriť tomu že by to Minho dokázal. Neverili, že sa nechal ovplivniť alkoholom.

Po strebaní tej správy začali ty najcitlivejší plakať tiež - Seungmin, Felix, Jeongin. ,,U-už sa ni-nikdy n-nedo-tknem alkoholu. J-ja to s-sľub-ujem" stačil povedať chlapec menom Minho medzi vzlyky. ,,K-kvôli T-te-be je Sungie t-teraz t-tu" povedala sklamaním pani Han a utrela si oči plných sĺz. Keď chcel chlapec niečo povedať prišiel doktor ro miestnosti.

,,Máme dobré, ale aj zlé správy" začal a všetkym nabehla husia koža. ,, Váš syn je hospitalizovaný, dýcha a všetko funguje skoro ako má. No tá horšia správa je...že upadol do ľahkej kómy, (neviem ci to existuje ale dajme tomu z hej😌) a je možné že stratí pamäť. Nevieme kedy sa preberie ale keďže upadol do ľahkej kóm, môže to trvať okolo mesiaca alebo dvoch. No musíte mať obavy ak sa do vtedy nezobudí. Môže to byť aj na rok, ale je istotou, že sa zobudí. Teraz po operácii tam ešte nechoďte, príďte zajtra. Nebojte sa zvládne to" dokončil svôj monológ doktor a všetkým spadol kameň zo srdca.

Paní Han sa postavila, všetci si mysleli, že odíde, ale na miesto toho strelila Minhovi facku a potom ho silno objala. ,,Máš skurvené šťastie že prežil!" Povedala a zotrela si slzy. Chlapca to zaskočilo ale nestihol nijak zaregistrovať pretože Jisungova mamina sa pozdravila a odišla.

Najmladší boli na Minha naštvatý. Mali aj za čo, ale sú stále jeho kamaráti takže ho dopratali domov. Tam si Minho hodil rýchlu sprchu a zaliezol do postele. Stále plakal, mal za čo. Ublížil Jisungovi. Tomu krehkému stvoreniu, ktoré si zaslúži nehu a lásku. S takýmito myšlienkami upadol do -nie moc dobrého spánku.

Pani Han sa hnevala na Minha. O tom niet pochýb, vynila ho, ale vydela ako ho to trápi. Hlavné pre ňu bolo, že jej syn to prežil. Síce je v kóme ale doktori povedali, že sa preberie....či? Už pred dlhším časom si našla cez kamarátku právničku a policajtku nejaké informácie o jeho rodine. Nesedelo jej, že už v takomto veku býva sám. Mal to ťažké, veľmi ťažké. Nechcela munešte priťažiť. Ale nejaké následky za to bude musieť mať.

Tá zaspala so stálym strachom o svojho syna. Matka bude mať strach vždy. Aj keď sa ich dieťa iba buchne o roch stola, alebo mà horúčky. Alebo keď dospejú a odsťahujú sa od nich.

Jisungie sa zatiaľ utápal v tmavom priestore, z ktorého sa mu zbiehal mráz po chrbte.

____________________________

Nebojte ja žijem, a tento príbeh taktiež😂
Teraz mám ešte písať sloh zo sloviny, ale akože nechce sa mi.
Dúfam že to zatiaľ nie je zlé, lebo ja som taká že meh 😑
Užívajte deň! Jedzte, pite!!!!!!
Inak už tu je nad 100 votes luv yu💋