Rival (Montreal 2)

Kapitola 4 - Sophia

Neznáme číslo: Čau kráska. Kedy ťa znova stretnem na rybníku?

Nevšímala som si okolitý ruch, ktorý vládol na chodbe v škole v stredu ráno a nechápavo som hľadela na správu, ktorá mi prišla z neznámeho čísla. Zdalo sa mi , že mi Elizabeth niečo hovorí, no nevnímala som ju a stále dookola som si čítala tú tajomnú správu.

Kto mi to len dofrasa mohol poslať?

Koho som stretla na rybníku, keď som sa bola korčuľovať?

Potom mi to došlo a zmocnila sa ma hrôza miešaná s niečím, čo pripomínalo vzrušenie, ale to by bolo smiešne.

Nemohla som cítiť žiadne pozitívne emócie z toho, že si Mike Davenport zohnal moje číslo a napísal mi. Také niečo som si okamžite zakázala.

Sophia: Kde si dopekla zohnal moje číslo?

Neznáme číslo: Mám svoje zdroje. Takže?

Sophia: Takže čo?

Neznáme číslo: Kedy sa spolu pôjdeme znova korčuľovať?

„Sophia? Počúvaš ma vôbec?"

Rýchlo som zdvihla zrak k Elizabeth, ktorá stála predo mnou a frustrovane na mňa hľadela. Ako vždy, aj dnes vyzerala špičkovo a kvôli jej krásnymi vlasom by som vraždila. Lenže teraz sa práve ona na mňa dívala, akoby ma chcela zniesť zo sveta a tak som previnilo schovala mobil do kabelky.

„Čo si hovorila?"

Elizabeth otrávene prevrátila namaľované oči. „Vedela som, že si ma nepočúvala. Chcela som vedieť, či sa dnes poobede nepôjdeme spolu učiť do knižnice. Chcela by som sa pripraviť na ten test."

„Ehm," rýchlo som rozmýšľala, bojujúc s červeňou na lícach. „Ešte neviem. Dohodneme sa, dobre?"

„Dobre," povzdychla si sklamane, ,,tak poďme na prednášku, lebo si nechytíme dobré miesta a zas budeme musieť sedieť vpredu. Vieš, že nerada sedím vpredu."

Spoločne sme zamierili po dlhej chodbe k prednáškovej miestnosti. Cestou sme si kúpili kávy z automatu, čo bol náš každodenný rituál. Pozdravila som sa s niekoľkými chalanmi aj dievčatami, ktorých som poznala a potom sa usadila na miesto v rohu miestnosti. Miesta sa rýchlo zapĺňali, takže sme mali šťastie.

Lenže som sa vôbec nedokázala sústrediť na prednášku.

Neustále som myslela na mobil, ktorý som mala v kabelke a po pol hodine som to trýznenie vzdala. Vytiahla som mobil z kabelky a nenápadne som naň pozrela. Srdce sa mi prudko rozbúchalo, keď som tam zbadala novú správu a takmer som nahlas zanadávala.

Prečo som bola taká vykoľajená z toho, že mi Mike Davenport napísal?

Bol to kapitán konkurenčného tímu, dofrasa. Mala by som si jeho správy zablokovať a na ten prekliaty rybník už nikdy neprísť. Už aj tak bolo dosť zlé, že som s ním včera strávila časť večera a dokonca som mu sedela na kolenách.

Čo ak nás niekto videl?

Mala som chuť prefackať samú seba.

Sophia: Nespomínam si, že by sme sa korčuľovali spolu, Davenport. Skôr som sa snažila odísť, len si mi v tom bránil. A už mi nepíš.

Uložila som si jeho číslo, ukradomky sledujúc okolie, či to niekto neuvidí a potom som schovala mobil pod zošit. To posledné, čo som chcela bolo, aby sa niekto na McGill dozvedel, že sestra Colina Bergerona si vypisuje s kapitánom Concordie.