Rival (Montreal 2)

Kapitola 19 - Sophia

Nesúhlasne som hľadela na otca, ktorý sa rozvaľoval na gauči pred zapnutým NHL zápasom a chrápal. Vyzeralo to tu ako v prasačinci. Všade sa povaľovali zvyšky jedla, prázdne plechovky od piva či ponožky. A o tom smrade ani nehovorím. Otec chrápal tak nahlas, až mi bolo jasné, že sa opil a s hnevom bublajúcim v žilách som stíšila zápas.

„Takto som ho našiel," prehovoril Colin, keď sa pri mne objavil s plastovým vrecom, do ktorého začal hádzať odpadky.

„Takto som ho ešte nezažila," zamumlala som a siahla som po kockovanej deke, aby som otca prikryla. Ani náznak, že by ho to vyrušilo zo spánku.

Miešali sa vo mne všelijaké pocity. Hnev, ľútosť, hanba, strach. Pre mňa ako dieťa bolo vskutku náročné nájsť svojho rodiča v takom stave. A čím viac som na neho hľadela, tým väčší som cítila strach. Čo ak ho nabudúce nájdeme v ešte horšom stave?

Vôbec sa nedokázal spamätať zo svojho zranenia a predovšetkým, zmaminho odchodu. Bolo to už dávno, čo nás opustila, no až v poslednej dobe sa otec začal psychicky opúšťať. Bolelo ma sledovať to. Chcela som mu pomôcť, no nevedela som ako.

Možno by som mala Demi zaplatiť ďalších sto dolárov, aby aj môjmu otcovi našla frajerku.

„Objednám pizzu?" spýtal sa ma Colin, keď sme sa obaja ocitli v kuchyni. Akurát vysypal smeti, ktoré v obývačke pozbieral a opatrne na mňa pozrel. Poznala som ho príliš dobre a vedela som, že ho mrzí tá naša poobedňajšia hádka. Napriek všetkému ma ľúbil, aj keď sa správal ako horkokrvný, príliš starostlivý a príliš ochranársky starší brat.

Avšak skôr, než som stihla odpovedať, začal zvoniť môj mobil. To bude určite Elizabeth. Škrelo ma svedomie kvôli tomu, čo sa stalo dnes v knižnici a chcela som jej všetko povedať. Lenže keď som mobil vylovila z kabelky, srdce mi poskočilo a rozbúchalo sa iným rytmom.

Volal mi Mike.

„Áno?" spýtala som sa potichu, obzerajúc sa po Colinovi. Nechcela som, aby prišiel na to, kto mi volá.

„Čau kráska," prehovoril Mike tým typickým, hlbokým hlasom, v ktorom som začula úsmev. „Nechceš ísť na chvíľu von?"

Žalúdok sa mi skrútil. „Ako to myslíš?"

„Myslím to tak, že sedím v aute pred tvojím domom a napadlo ma, či by si nechcela stráviť chvíľu v prítomnosti môjho očarujúceho ega."

Brada mi klesla v čistom šoku. Už-už som sa chcela rozbehnúť k oknu a vykuknúť na ulicu, no v poslednej chvíli som sa zdržala. Colin by to videl a to som nemohla dopustiť. Naozaj som nechcela, aby sa na Mika vyrútil a urobil scénu.

Zvlášť nie po tom, čo ho tak hnusne fauloval počas posledného zápasu.

„Chceš ďalšie kolo?" zamumlala som vyzývavo, otočiac sa bratovi chrbtom. Pohľadom som hľadala svoj kabát, ktorý som si prednedávnom vyzliekla. Nemohla som sa dočkať, až s ním znova budem.

Nespoznávala som sa. Jeden skvelý sex a už som sa namotala. Dobre, tak nie jeden, ale tri. Tri skvelé posteľové čísla. Klamala by som však samú seba, ak by som tvrdila, že to bolo to jediné, čo ma k Mikovi ťahalo.

„Chcem ťa vidieť," odznela odpoveď, z ktorej sa mi zohriala krv. „Tak čo, ideš?"

Usmiala som sa, hoci to nemohol vidieť a siahla som voľnou rukou po kabáte. „Hneď som vonku."

„Sophia?" zavolal na mňa Colin. „Ty niekam ideš?"

Zrušila som hovor skôr, než Mike mohol niečo dodať a obrátila som sa k svojmu bratovi, ktorý stál v kuchyni ako soľný stĺp a žmúril na mňa očami ako jastrab.