Deal

Kapitola 3

Ryan

Ostrý hvizd píšťalky neďaleko mňa, ma spoločne s ďalšími spoluhráčmi donútil rýchlo sa otočiť a svižne korčuľovať na druhú stranu ľadovej plochy. Pot mi dole tvárou stekal jedná radosť no vedel som, že určite nie som jediný. Všetci sme už toho mali dosť a to sa odrážalo aj na našom momentálnom výkone. Opäť ten hvizd, ktorý oznamoval opätovnú zmena smeru, ktorá platila ako inak pre všetkých. A opäť.

A opäť.

„Dobre chalani na dnes pohov! Vidíme sa večer na zápase" zakričí tréner keď ku nemu udychčane prikorčulujeme na čo poslednýkrát silno fúkne do kovovej píšťalky a začne čosi rozoberať s jeho asistentom.

V tom momente si všetci vydýchneme a začneme sa zbierať na odchod.

„Kurva" ozve sa vedľa mňa podráždený Hayes, ktorému skorý ranný tréning po prechlastanej noci nepadol práve vhod a zasmejem sa. Bol na ľade, do ktorého sa zapieral pomocou hokejky a pravdepodobne sa v sebe snažil udržať obsah jeho žalúdka.

Hayes je môj najlepší priateľ už od detstva. Naši otcovia spolu hrávali hokej a tak nejak sa to posunulo aj k ďalšej generácii, ktorou sme práve my dvaja. Celý život sme bývali naproti sebe v našom susedstve, kde sme v strede ulice zvykli počas celého roka hrávať hokej aj s ostatnými deckami. Naše priateľstvo nám vydržalo až do dnešného dňa kedy nás draftoval rovnaký tím, no len z iných priečok.

„Čo je kamoš? Si to včera trošku neodhadol čo?" neodpustím si menšie podpichnutie venované môjmu súdruhovi, ktorého momentálny výzor skôr pripomínal alkoholika a nie profesionálneho športovca.

„Ja som si aspoň narozdiel od teba mohol užiť" drgne do mňa počas toho ako ma predbehne v našej ceste do kabíny aj spoločne s ostatnými chalanmi nad čím prevrátim očami. Klasický Hayes. Škodoradostný hajzel už od mlada.

To mu zostalo.

Chicago Blackhawks. Môj domov.

Môj domov odo dňa, čo ma štyri roky dozadu draftovali ako ich jednotku spomedzi najlepších hráčov sveta v mojej vekovej kategórii. Niektorí mi úspech prajú iní hovoria, že som mladý drzý fagan, ktorý si nič z toho nezaslúžil. Aj napriek tomu, že výsledky tvrdia pravý opak.

Ja sám viem, že som dobrý a netajím sa tým. Prečo by som aj mal?

Myslím si, že keď ten talent máte nemali by ste ho skrývať. Treba ho všetkým ukázať aj napriek tomu, že sa im to nemusí páčiť. To je pravidlo, ktorého sa aj držím. Možno príde niektorým moje ukazovanie a životný štýl až moc divoký, no to už je ich názor, ktorý ja nezmením.

Pre mňa totižto nikdy nie je nič divoké.

„McKnight! Kedy si nám chcel predstaviť tvoju novú kočku!" zapíska nahlas spoluhráč Murphy Jensen v momente ako vojdem do kabíny za čo si odomňa vyslúži nechápavý pohľad.

Ten mi okamžite venuje aj Hayes, ktorý je rovnako zmätený ako aj ja. Ak nie viac. Novú kočku? Pokiaľ viem od klubov a podobných akcii sa snažím po poslednom incidente držať čo najďalej takže neviem kde by som na svoj nový úlovok prišiel. Vsadím sa, že ide o další výmysel bulváru.

„O čom to trepeš?" spýtam sa keď prídem ku
svojmu miestu v kabíne a cez hlavu si pretiahnem čierny tréningový dres, ktorý hodím k ostatným. Rukou si prehrabnem mokré vlasy, z ktorých steká pot a otočím sa na chalanov túžiac po odpovedi.