Deal

Kapitola 8

Grace

Mám priateľa.

Teda nie skutočného ale podľa zmluvy, ktorú som včera podpísala, ho mám.

Morgan s Isacom skoro pukli smiechom keď som im včera zavolala aby sa dostavili za nami kvôli dohodám o mlčanlivosti, na ktorých trval Ben. Môj drahý kamarát po celý zvyšok večera McKnighta doslova obťažoval pohľadom, zatiaľ čo Morgan plánovala miesto a hĺbku jeho hrobu v prípade, že by bol ku mne hnusný.

Bolo zvláštne sa do dnešného rána prebudiť. Obzvlášť keď som vedela, že môj falošný vzťah čoskoro vypukne a verejnosť sa to dozvie. Od úzkostí, ktoré sa ma zmocňovali som sa zobudila ešte pred budíkom a do školy som dorazila až v strašidelne skorý čas. Budova bola takmer prázdna až na pár ranných vtáčat, ktoré trávili svoj čas rozlezení po priestoroch univerzity.

Nebudem klamať.

Tie prázdne chodby mi vyhovovali. Obzvlášť po tých dňoch čo som sa tu neukázala a nevedela, ako na mňa budú ľudia reagovať. Aj napriek tomu, že nič viac ohľadom nás dvoch nevyšlo tak sa o tom stále hovorilo. Neustále mi na sociálnych sieťach vybiehali fotky nás dvoch z toho večera a rôzne komentáre typu, že ho využívam len kvôli sláve.

Zväčša som nad nimi len mávla rukou a ak som mala náladu tak sa aj zasmiala. Bolo totiž komické ako tí ľudia tam vonku nič nevedeli, no predsa mali tú drzosť niečo povedať. Ešte aj bez akéhokoľvek kontextu či nápovedy.

Práve teraz som na jednom z kresiel v knižnici a čítala knihu Charlesa Darwina, keď v tom do tichej miestnosti, v ktorej bolo len zopár študentov vtrhol hlasný smiech. Ten som ihneď identifikovala a keď som sa pozerala na hodiny došlo mi, že to je Morgan s Isacom.

„Pšššt! Ste v knižnici!" upozorní ich šeptom knihovníčka Margaret, ktorá mala byť už síce dávno na dôchodku no očividne sa tam pár najbližších pár rokov nechystá.

„Veď tu nikto nie je!" ozve sa Isac normálnym hlasom nechápajúc prečo ho knihovníčka upozorňuje a ruky si dá v bok. Bolo tu pár ľudí no to bol hlučnému Isacovi skutočne jedno.

„Pšššt!" opäť ho ohriakne keďže jeho tón hlasu nezodpovedal podľa nej ideálnym decibelom.

„Vy pššt!" povie už potichu a bez dalších slov sa rozíde aj s Morgan ku mne.

Margaret nad ním len pokrúti hlavou a vráti sa naspäť k čítaniu akejsi knižky s tmavomodrým obalom.

Keď sa ku mne priblížia všimnem si ako v rukách Morgan spočívajú papierové poháre, z ktorých vychádza horúca para.

„Stará dobrá Margaret vždy s ňou rád pokecám" ironicky povie Isac a od Morgan si zoberie svoj pohár. S tým prejde na jeden z gaučov a unavene sa naň so svojim nápojom zvalí. Morgan prejde následne ku mne a podá mi to, po čom moje telo momentálne prahlo.

Čierny čaj s mliekom. Môj obľúbený nápoj do sychravých a studených dní ako je práve aj tento.

„Ďakujem" usmejem sa na ňu a pohár si zoberiem do rúk.

„Tak ako sa máte slečna McKnightová?" spýta sa uštípačne Morgan a spoločne so svojou kávou sa zvalí na gauč vedľa Isaca, ktorý sa kvôli tomu takmer obleje, a venujem za to blondínke škaredý pohľad.

„Morgan! Chceš aby ma tu všetky jeho verné obdivovateľky zabili?" upozorním ju a začnem sa obhliadať aby som sa skutočne uistila, že to nikto z prítomných študentov nepočul.

Všetci boli avšak zažraní do študovania kníh a písania si zápiskov, že si ani len nevšimli nových návštevníkov.

„Preboha neboj sa. Kto by už len sem chodil? Jediný človek, ktorého som tu kedy videla si len ty" prevráti nad mojou paranoiditou očami a rukami ukáže navôkol seba.