Démon Vs Vrah

8. Rozhovor

Klára:
Keď som sa zobudila, našla som na konci sedačky sedieť Franklina. Spal. Potichu som sa odtrepala do kuchyne. Pozrela som na kuchyňskú linku a bol tam odkaz na ňom Klára. Bol napísaný na počítači a podpísaný tam bol David. To sa mi nezdá ale v liste stálo:

Milá Klára, odchádzam za svojou frajerkou do konca tohto týždňa. V telefóne znela veľmi vystrašená lebo k nej prišli policajti ohľadom toho vraha. Vraj sa potuľoval okolo jej domu. Drž sa a z domu vychádzaj iba keď to bude potrebné. Tašku s nákupom máš pred chladničkou. 
David ❤️

Pozrela som k chladničke a chcela ísť vyložiť nákup no spoza mňa sa ozvalo:

V- Ten list mi poslal do správy David. Odišiel naozaj na rýchlo. Vytlačil som ho a položil sem a nákup pred chladničku ako napísal do správy. Neviem kedy stihol nakúpiť potrebné potraviny ale asi nevadí. A dobré ráno.
K- Dobré ráno. David stihne aj nemožné. Zvykla som si. Nie je to nič nové. A hlavne je to super brat
V- hej...

Simon:
Po tej vete: "A hlavne je to super brat." mi jej bolo ľúto. Ona si myslí že to jej brat lenže nie je. Je to démon s ktorým spolupracujem. Jej brat je hodený medzi kríky o dve ulice ďaľej v nejakom kruháči.  Teda aspoň jeho telo. Nie! Teraz si nemožem dovoliť takto premýšľať! Sériový vrah zabije každého bez ohľadu na to kto to je!
Zrazu ma vyrušila Klára stojaca vedľa mna celú dobu.

K- Deje sa niečo, Franklin?
V- Nie....... Asi nie. Prečo?
K- vyzeral si zamyslene a.... smutne. Trápi ťa niečo?

Do frasa!!!! Čo jej mám akože povedať teraz?!?! Že som sériový vrah a jej brat vlastne je mrtvy a mne je jej ľúto? Určite nie!! Je tu jediná možnosť a to polopravda...

V- Moja mama zomrela pri autonehode a mne zostal len otec. Po maminej smrti sa stal alkoholikom. Zabil ho sériový vrah. V podstate zabil celú rodinu z otcovej strany. Mal som vtedy 15 rokov. Zostal som sám. Nemal som nikoho. Žil som na ulici. Potom som stretol tvojho brata a ten ma zobral sem. Bál som sa sám tam vonku.

Zrazu ma objala. Zostal som prekvapení no objatie som jej opätoval. Vtedy som cítil niečo čo som ešte nikdy v živote  necítil. Bol to zvláštny pocit no bol úžasný. Zrazu ma pustila.

K- To ma mrzí. A prepáč.... sklopila zrak
V- prečo sa ospravedlňuješ?
K- Za to objatie a za to že som sa pýtala bez premýšľania.
V- Nevadí Klári, ešte som to nikomu nepovedal no uľavilo sa mi.
K- Ďakujem. Ale teraz idem vyložiť ten nákup a niečo nám navariť na večeru. Ty môžeš ísť zatiaľ do obývačky ak chceš.

Odišiel som do obývačky, sadol si na sedačku a zapol telku. Cítil som sa blbo. A čo bola tá polopravda? To že ten sériový vrah som ja.

Klára:
Nikdy by som si to neodpustila kebyže ho neobímem v ten moment. Zažil si v detstve čistú hrôzu. Chudák. Avšak, keď som ho objala, cítila som zvláštny pocit domova. Asi som sa zamilovala. Ale vôbec ho nepoznám.
No čo už. Mala by som ísť konečne vyložiť ten nákup a spraviť nám jedlo.