Démon Vs Vrah

4. Cesta

( D- démon, V- vrah )

D- A teraz rýchlo treba telo odvliecť tak aby ho nikto nenašiel! Povedal démon šefovskym tónom vrahovi.
Nachádzali sa pri menšom kruháči zarasteným zeleňou.

V- Čo tak v tom kruháči? Tam by sa dokonale dala skryť obeť.
D- Úžasný nápad! Ja sa zatiaľ postarám o to aby si nás nikto nevšimol. Pri kruháči sa nachádzajú kamery! Démon totižto vedel zariadiť aby boli na kamerách neviditeľný. V podstate oňho tu ani nešlo. On bol vždy na kamerách neviditeľný keď chcel. Keď nechcel, jednoducho ho tam videli. A tak sa aj stalo. Vrah začal odnášať telo do kruháča. Položil ho dostredu tak, aby nikto nespozoroval že v kruháči niekto je.

V- Hotovo! Môžme ísť?
D- Áno. Nasleduj ma! Prikázal a mierne rýchlym krokom sa pobral ku kaštieľu jeho sestry.

V- Pre boha! Zabudli sme mu zobrať mobil!
D- Zabudli?! To ty si ho odvliekal do toho kruháču nie ja!! A za druhé: veď sme na pol ceste k tomu kaštieľu!!! Povedal démon podráždene. Z jeho výrazu tváre vyzeral dosť rozčúlený.
V- Prepáč. Úplne mi to vypadlo z hlavy. Povedal drzým a zároveň naštvaným tónom hlasu.
D- fajn! Choď k tej zastávke a tvár sa, že čakáš na autobus! Ja som hneď spať aj s tým mobilom! Len čo to povedal, už ho nebolo.

O chvíľu sa vrátil aj s tým mobilom v ruke.
Len čo ho chcel podať vrahovi, majstrovi v odhaľovaní cudzích hesiel, začal telefón zvoniť. Pod telefónnym číslom bolo napísané meno Klára. Chvíľu naňho len tak civeli no potom si ho démon zobral a hovor zdvihol.

( D- démon, K- Klára )

D- Áno Klára? Jeho hlas znel úplne totožne ako Denisov takže Klára nespoznala rozdiel medzi ním a Denisom. Démon vie napodobniť aj hlas danej osoby a stačí že ju len raz počul rozprávať.

K- Denis. Kde si? Trvá ti to hrozne dlho. Bojím sa o teba! Jej hlas bol roztrasený a bol v ňom počuť strach o brata. Démon to dal nahlas aby to aj vrah počul.

Vrah:
Z jej hlasu vychádzala veľká súrodenecká láska a strach o brata. Ublížil som jej aj keď nevie že je mŕtvy a že som vrah.
Takéto myslenie si nemôžem dovoliť som predsa sériový vrah!!

D- Prepáč spoznal som jedného milého chlapíka ktorý ma žiadal o pomoc lebo sa nemá kam skryt a došiel z toho vedľajšieho mesta. Môže ísť k nám však?
K- A určite to nie je tem vrah?
D- Určite nie. To by už dávno zabil nemyslíš? Povedal trochu so smiechom v hlase ale vôbec to nebolo smiešne. Klára sa dokonca asi zarazila lebo chvíľu nič nepovedala. Zrazu mlčanie prerušil démon.

D- Veríš mi? Povedal trochu neisto akoby sa bál že ma nemôže zobrať zo sebou.
K- Áno verím. Ale teraz už poď rýchlo domov. Prosím! Doliehala naňho.
D- Áno jasné, už idem. Neboj sa. Tak sa uvidíme doma!
K- Ahoj.

Démon zložil telefón.

D- A teraz ma dobre počúvaj! Musíme vymyslieť historku ako som ťa našiel po ceste. Ale teraz sa daj do pohybu. Hneď!
Začal som kráčať plynulým krokom za ním.
V- Nestačí keď jej povieš to čo si jej povedal do telefónu?
D- Nie!  Povedal s vážnosťou v hlase. No po chvíli pripustil že mu nič iné nenapadá.

D- Máš pravdu. Musíme len dúfať že jej to bude stačiť. Inak sme v háji.

O chvíľu stáli pred veľkým kaštieľom. Chcel som otvoriť dvere no démon ma zadržal.

D- Ty nie. Ak ťa uvidí otvárať bude divné že to robíš ty a nie ja!
Chvíľu som premýšľal no nakoniec som mu kľúče strčil do rúk.

D- Ďakujem, Simon.