Kapitola 4

75 6 2
                                    

Ďalší deň som sa zobudila s dobrou náladou.Celý čas čo som spala sa mi o ňom snívalo. On je ako chalan ktorý je jedinečný z ktorého si má každý chalan brať príklad.Jeho slová ma vždy omámili. Boli ako pieseň ktorá hovorila do mojej duše a nasávala ma radosťou a šťastím.

"Anna!" zakričala mama.

"Čo je?"

"Zase prídeš neskoro do školy!"

Možno som vám nehovorila ale ja žijem iba s mamou. Otec nás opustil preto lebo sa s mamou už nemali radi a obidvaja sa podvádzali. Ako nás opustil už som s mamou nikdy nebola tak často ako predtým. Proste už som ani s jedným z nich nechcela byť stále a chcela som mať od nich pokoj. Sklamali ma. 

Rýchlo som sa prichystala do školy, zobrala si rožok s maslom do ruky a išla. 

"Čaw, mama" povedala som narýchlo a išla som preč. 

V škole bola zase nuda. Práve sme mali Dejepis a rozprávali sme sa o 1. svetovej vojne. Celkom nuda.Vlastne ja som ani nepočúvala a keď si to učiteľ začal všímať Beautrice ma kopla do nohy. 

"Auuuuu..." vykríkla som na celú triedu. "Uhmm, prepáčte pán učiteľ." Pozrel sa na mňa nie moc pekne ... radšej nič nepovedal a otočil sa k tabuli. 

"Tak tvrdo to nemuselo byť," "Tak ti treba, zase si naňho myslela, ničí ťa aj tvoj dokonalý priemer, bifľoška," odpovedala Beautrice.

"Žiarliš?" smiala som sa.

"Jááá? Nieeee ....","Len si myslím že by si mala skôr myslieť na školu ako stále rozmýšľať nad ním."

Prešla hodina a ja som išla domov. Dnes som ho vôbec nevidela. Neodpisoval, nebol na facebook, proste nič. Nakoniec som sa rozhodla poslúchnuť Beu a išla som sa učiť. Doučila som sa a išla som spať. Bolo asi tak pol 11 a zrazu mi niekto zaklopal na okno. 

"Erik?" otvorila som okno a udivene som sa pozrela. 

"Prepáč že som sa ti neozval, ale potrebujem aby si išla somnou." "Vieš ktorá baba je v našej škole Emma?" 

"Áno viem, a čo s ňou?" opýtala som sa. "Chcem sa jej pomstiť." "A ako?" opýtala som sa ho znovu. 

"Proste poď somnou, potrebujem aby si kúpila lepiacu pásku a sprej." "Tak fajn"

Prišlo mi to trošku divné, že prišiel za mnou kôli tomu aby sa nejakej namyslenej zbohatlíčke pomstil. Pomyslela som si že či ma iba teraz potrebuje a že či som mu vlastne iba taká dobrá na kupovanie vecí a odvezenie domov. Prišli sme ku jej domu a pred domom mala ten jej veľký auťák. Erik zobral pásku a celý jej ho oblepil a rozbil predné sklo.Trochu som sa zľakla že čo to robí ...

"Tu máš sprej a na tu pásku dopredu napíš moje meno ako podpis." urobila som čo chcel. Všetko bolo v pohode lebo ona si nič nevšimla ale niekto si nás všimol a zavolal políciu. My sme o tom nevedeli a potom už bolo neskoro. 

"Utekaj!" zakričal a utekal. Nebola som dosť rýchla a tak ma policajti chytili. On si v pohode utiekol a mňa tam nechal. 


POKRAČOVANIE NABUDÚCE :)

(síce neviem ako som sa zmohol na takúto blbosť ale dúfam že sa bude páčiť)

Láska na vláskuWhere stories live. Discover now