Moje pocity boli zmiešané. Bola som smutná, vystrašená, nahnevaná ... Môj strach zatienil hnev. Začala som kričať: "Čo odomňa chceš? Daj mi pokoj!". Bola som úplne v koncoch. Začalo sa stmievať, pršalo a blesky a hromy robili chalúpku čoraz viac strašidelnejšiu.. Sedela som na zemi, špinavá od blata a mokrá od dažďa, ktorý kvapkal po celom mojom tele. Keď pršať prestalo, zamyslela som sa nad tým čo ďalšie mi mohol urobiť. V čom, ďalšom mi klamal, s kým ďalším ma podvádzal. Nasadla som do auta, kde som si zapla kúrenie a išla čo najrýchlejšie odtiaľ preč. Po mokrej lesnej ceste sa dosť šmýkalo, tak som musela dávať veľký pozor. I keď mi na tom moc nezáležalo. Keď som prišla domov, mama už na mňa čakala. S jej prísneho pohľadu som vyčítala, že to nebude dobré. "Kde si bola? Vieš ako som sa o teba bála? A prečo si taká mokrá, a aj špinavá? hovorí. "Samozrejme, že si sa bála. Môžme túto časť vynechať a rovno prejsť k trestu?" "Takto so mnou hovoriť nebudeš, je ti to jasné? Pekne si sadni a ideme sa o tom porozprávať." Samozrejme že som neposlúchla a vybehla som po schodoch rovno do svojej izby. Ľahla som si na posteľ, aj keď som si neuvedomila že si ju zašpiním a začala som rozmýšľať. Po hlave mi behali myšlienky: "Kto je tá osoba, ktorá mi posiela správy? Čo odo mňa chce, a prečo mi to robí? Po dlhšom rozmýšľaní a čakaní kým mama zaspí som sa išla osprchovať a potom išla spať.
Ráno. Najhoršia časť z celého dňa. S pocitom, že tento deň by mohol byť lepší ako včerajší som zišla dole do kuchyne a išla sa ospravedlniť mame.
... "Zlatíčko, nechceš mi niečo povedať? Nestalo sa ti niečo?" pýtala sa mama.
"Nemám chuť sa o tom rozprávať mama, daj mi čas a možno ti to poviem, nakoniec." odpovedala som rýchlo a zdvorilo aby som sa vyhla odpovediam, ktoré by som jej musela povedať. Otázkam na ktoré niesom pripravená odpovedať. Niesom pripravená na nič z toho čo sa mi doteraz stalo. I keď nie s veľkým nadšením som sa najedla a mama ma odviezla do školy. Počas cesty do školy začalo pršať. Kvapky dažďa padali na zarosené okno nášho auta. Pripomenulo mi to tú noc. Pripomenulo mi to video s Erikom. "Zrrr... Ahoj Anna, páčilo sa ti včerajšie predstavenie? Mne teda áno. Je veľmi ľahké dostať človek na dno jeho síl. " po chvíli mi zapípal mobil znovu a prišli mi fotografie ako sedím a plačem pri chalúpke. Nevedela som odkiaľ fotky zohnal. "Cesta je šmykľavá. Tvoja mama by mala dávať pozor na cestu. " prišla mi táto správa a smajlík na konci. "Mami, pozor!!"
P.O.K.R.A.Č.O.V.A.N.I.E N.A.B.U.D.Ú.C.E :)
(LIKE & SHARE & COMMENT = THANKS __) NEZABUDNITE SI PREČÍTAŤ AJ ĎALŠÍ NOVÝ PRÍBEH (LOST IN THE WOODS)
