Samozrejme som dostala strach. Mobil mi spadol zo stola a urobil veľký hluk.
"Anna, čo sa stalo?" zakričala mama z kuchyne.
"Nič. Nič. Len mi spadol mobil." potom ešte kecala o všelijakých blbostiach ale to už som ju nepočúvala. Nevedela som čo robiť či o tom povedať mame a ísť stým na políciu alebo to nechať tak.
Ráno....
Obliekla som sa, nabalila som si knížky do školy. Nestihla som si ani zuby umyť a rýchlo som utekala. Dúfala som že už ho nestretnem a nedostanem žiadnu výhražnú správu. Len tak som si išla po škole keď za ruku ma chytí Beautrice.
"No čo ty naša nezbednica.Čo si jej to urobila?" smiala sa.
"Nezačínaj aj ty." povedala som nahnevaným hlasom.
Po škole....
Konečne bola posledná hodina. Bola som docela rada že mi nič neprišlo. Smiala som sa, bola som šťastná. No vlastne som sa iba snažila tak vyzerať. Už som bola z Beautrice pri skrinke a zrazu mi niečo prišlo.
"48 East Avenue. Príď tam." - E
Už mi nebolo všetko jedno. Síce som bola vystrašená ale chcela som sa tam ísť pozreť. Rozbehla som sa a utekala k autu. Naštartovala som a išla som tam odhodlane. Na adrese bola malá chalúpka s veľkým plátnom natiahnutím na celú šírku steny. Na zemy som našla tlačítko s odkazom zapni ma. Stlačila som tlačítko a zapól sa projektor. Obzerala som sa ale nevidela som odkiaľ ten obraz ide. Ako tak som sa pozerala na to uvidela som Erika ako sa objíma s nejakou babou. Nemala som slov. Pozerala som ďalej a stále viac mi išli slzy. Tiekli mi a rozmazávali mi celý makeup a zapĺňali mi srdce nenávisťou.
"Zrrrrr..." zapípal mi mobil
"Anna, pravda vyšla najavo. Vidím že ťa nesmierne bolí..." obzerala som sa okolo seba ale nikoho som nevidela "ja vidím všetko aj bez toho aby si ma videla. Ja len chcem aby si trpela." boskáva - E
POKRAČOVANIE NABUDÚCE :)
(dúfam že sa vám príbeh páči a ak hej dajte ten hlas a pridajte si ma do knižnice - poteší ma ďakujem :))
