Polícia ma odviezla na policajnú stanicu a netrvalo to dlho a boli tu moji rodičia.Ty mi vykričali všetko čo im polícia povedala a išli sme domov.
"Ani nevieš ako si ma sklamala! To čo budeme musieť zaplatiť tomu dievčaťu si odpracuješ alebo neviem ako si ich zohnáš ale ja ti to nezaplatím."kričala celú cestu domov.
Rýchlo som vystúpila keď sme prišli domov a zamkla som si dvere na izbe.Rozplakala som sa kôli tomu že mi to urobil. Že ma tam nechal a vôbec sa mi o mňa nestaral.Ten človek čo som si myslela že by dal aj ruku do ohňa kôli mne ma najviac zo všetkých sklamal.
"Anna, prosím otvor dvere." zase otravovala mama. Nakoniec po celkom dlhšej dobe som odomkla.
"Čo chceš?" pozrela sa na mňa a videla že plačem.
"Čo sa stalo?" spýtala sa. "Mami, ja som to neurobila!To on!Len on utiekol a nechal ma tam."
"Ooo, zlato prepáč že som bola taká na teba.Chlapi sú svine.Raz to pochopíš."
Dlho som sa rozprávala s mamou a nakoniec som išla spať.Ráno som sa zobudila s pocitom že nechcem ísť do školy a vidieť ho a aby všetci čumeli že to poslušné dievča urobilo niečo také. Po chvíli mi mama povedala že ak chcem dnes môžem zostať doma ale zajtra už musím ísť.Tak som si sadla ku oknu a rozmýšľala som.
Moje trápenie sa zmenilo na zlosť.Moja láska k nemu zmizla a myslela som iba na to že všetku tu radosť pokazil a zničil mi život.Zrazu moje premýšľanie prerušila správa ktorá mi prišla na mobil.
"Chudáčik, Anna.Tvoj vysnívaní chlapec ťa sklamal.Poslúchaj ma a uvidíš že bude trpeť a ak neposlúchneš budeš trpeť ty! - E
POKRAČOVANIE NABUDÚCE :)
(Ak sa ti príbeh páčil, prosím daj mi hviezdičku a poprípade pridaj komentár + ak chceš vedieť niečo z toho ako to bude pokračovať niečo mini skúsim napísať do komentára :) )
