"Nič v pohode, skôr ty mne prepáč" "Inaak... Volám sa Erik" odpovedal.
"A ty sa ako voláš?" dodal.
"Ja sa volám Anna ..." povedala som a trochu som sa bála. Ani sama neviem čoho.
"To je krásne meno v podstate je asi jedno z najkrajších" uškrnul sa. Moc mi lichotil. Usmiala som sa a a povedala som: "Musím už ísť do triedy, tak čaw." Nestihol ani odpovedať a ja som už bola preč. Viete somnou je to komplikované síce niesom neviem aká plachá ale zase moc mi neni do reči. Celé detstvo sa mi iba deti vysmievali a nikdy sa ma nikto nezastal. Vždy som bola proste iná. Nieže by som bola z inej krajiny ale mala som toho málo spoločné s ostatnými detmi. S Beatrice to bolo iné. Raz sme sa stretli a odvtedy sme boli stále spolu. Nič nás nevedelo rozhádať a ona bola tiež tá ktorej sa vysmievali a tak sme si "sadli". Ako tak som išla domov som ho zas uvidela. Vlastne ja sprostá som si ani neuvedomila že býva na tej istej ulici a skoro oproti môjmu domu.
"Ahoj Anna, prečo si dnes tak utiekla?"
Prepáč ale už zvonilo a ja niesom taká že by som chodila po zvonení." zasmiala som sa.
"Mám nápad, čo tak keby sme sa išli prejsť?" povedal.
"Vieš, ja mám toho dosť .... " Čo napríklad?" "Ehmm, jáá ... " "No vidíš. Tak ideš?" "Tak dobre."
Super sme sa porozprávali a bol to gentleman. Kúpil mi zmrzlinu a ako sa to vezme je aj celkom bohatý. Bol krásny, mal pekné oči a vôbec nebol namyslený a dáky sukničkár ako ostatný ktorý chchú iba sex a nič iné .. Proste jemu išlo iba o to aby som sa aspoň trochu oňho zaujímala .. A vtedy som sa doňho zamilovala. Bola to iba chvíľa kedy som zistila že to bude asi ten pravý ktorého som hľadala skoro celý svoj život ...
POKRAČOVANIE NABUDÚCE :)
