Zakázané ovocie {NamJim

Časť 4

Jimin pov.

Občas celú Jungookovu rodinu nechápem .. v jednu chvíľu mi jeden brať povie "príď ma čakať" a v tu druhú má druhý vyhadzuje.

Povzdychol som si  a v duchu si gratuloval keďže som vstal dneska ráno úspešne žiadne náročné vstávanie vzhľadom na to aký bol včerajší deň je to vážne až pozoruhodné kráčal som po ulici a čím viac som bol bližšie tým viac som do tej školy jednoducho nechcel.

Prečo ? Sa určite pýtate aj keď na to aby som nechcel ísť do školy výhovorku nepotrebujem už samotná škola je zlo samo o sebe a keby len škola a čo ľudia ktorý sú v nej ? Ty su snáď ešte odbornejši ako samotná škola.

Keby bolo na mne ani do nej nejdem lenže do nej jednoducho musím , aj keď tam idem z pocitom že už viem čo má čaká... Na to byť jasnovidec nepotrebujem , ale ak chcem niečo zmeniť nesmie prísť do školy dúfam že sa odsťahoval a že už ho nikdy v živote neuvidím.

Povzdychnem si a zastavim sa pri obchode  prídem k nemu a prvé čo začínam očami hľadať je niečo lacné čo by som si dokázal kúpiť  ,, prepáčte tamto mochi je v zľave ?"  Opýtal som som sa predavača ktorý sa kukol na mochi z príchuťou kokosu.

Slečna mi ho podala a z úsmevom ktorý mi venovala povedala ,,bude to 5 341 wonow." Ja som sa usmial  a  vytiahol ich zo svojej peňaženky peniaze ktorými som jej zaplatíl a mochi som si zobral už sa mi zbiehali slinky.

(V prepočte to je 90 Kč/ 3,59 eur )

Kráčal som po ceste a otvoril si ho a vybral z neho jedno , jak môže byť niečo tak malé tak dobre ?  Až sa to rozpliva na jazyku    užíval som si túto chuť až do momentu kedy som došiel k škole a môj stres sa znova zjavil ,,kurva !"  Od hnevu som do seba dostal posledne mochi a z posledných síl  som sa k tej škole nakoniec priblížil.

Očami som  skúmal či niekde za mnou není Jungook pretože by som sa necítil aspoň tak osamelo a dodal by mi značnú odvahu no ale on nikde pozerel som sa na hodinky a rozhodol som sa mu napísať.

Jimin

Pohni si nechcem tu byť sám.

Odložil som mobil do  vrecka  a začal kráčať niekoľkými schodami kým som sa dostal do hali a následne začal chodiť do mojej triedy , na šťastie som dostal informáciu že naša trieda sa nemenila takže to nemusím hľadať ako blázon pre tých ktorý tento rok nastúpili prajem šťastie aby vôbec triedu našli.

Kráčal som na štvrté poschodie a zastavil sa pri tretích dverách ktoré som otvoril  všetky mi okamžite venovali pohľad  aj a som znova začal pociťovať úzkosť  úsmev som im nútené oplatil a začal chodiť do prednej lavici na svoje miesto, bože znova  tu bol ten pocit kedy som sa cítil podpriemerne a všetky mi dávali vyzerať to že som introvert.

Pozerel som sa na mobil ale od  Jungooka mi neprišla žiadna správa,,kurva kde je !" Zvýšil som  hlas čím som na seba nepriamo upozornil  ,,už prišiel pozrime sa na neho!" Povedal mne dobré známy hlas a ja som sa chytal za hlavu za to že som mal lepšie zostať tycho  preklínal som  sám seba že som tak neurobíl a terás sa musím vysporiadavať s touto nepríjemnostou.

,,Tvoja zasrata matka ťa nenaučíla slušnému správaniu!?"   Zakričal ďalší muž zatiaľ čo sa niekoľko žiakov pozerelo priamo na mňa nemusel som ich vidieť ich pohľady priam drasali moju pokožku , Jungook mi povedal že ich mám proste ignorovať ale je to ťažké keď do vás stále niekto do okola rije až s toho stracate nervy a od tohoto hnevu.. by ste im najradšej zlomili kosti.