Park Jimin je v druhom ročníku na strednej , žije normálnym životom extrovertny ale zároveň šprt a týchi človek ktorý rád chodí na párty a užíva si. A má rád dobru spoločnosť , všetko sa však zmení vo chvíli kým ich triedna učiteľka odíde do...
,,Vžummm." Ozvalo sa zvuk môjho modrého Smart ForTwo II ktoré pomaličky jazdilo dialničnou cestou ktorá bola pomerne kľudná vzhľadom na to koľko je hodín žiadny idiot ktorý by ma zdržoval alebo premávka.
Moje oblečenie sa skladalo z čierneho dlhého tričká z rukávmi a riflovanej budne ktorá ladila z mojimi modrými riflami ktoré boli mierne pod zdvihnute, na mojej pravej ruke hodinky ukazujúce čas a na hlave čierna kšiltovka zatiaľ čo som tu ľavú ruku udržiaval na volante tou druhou som si prehadzoval rukami kvôli rádiu ktoré som mal taktiež zapnute.
Avšak môj spev netrval dlho pretože bol prerušený zavinením môjho iphone 7 + ktorý som kúpil v zľave ochotne som ho zdvihol a sústredil sa na cestu.
,,Áno ?" Začal som hovor popri čom som trošku pridal keďže cesta bola znova voľná. ,,Ešte stále na ceste ? Prečo sa do toho mesta znova vraciaš ? Nebolo by dobré keby si zostal v Busane tu so mnou ?" Z telefóna sa ozval starostlivý hlas ženy a ja sa len pousmial a zabočil na diaľničnej ceste.
,,Mami dával som toľko žiadosti a všetky má zamietli a tiež sme tento hovor už viedli čo si nespomínaš ? Chcem proste robiť to čo ma baví som muž bez akýchkoľvek záväzkov a okrem toho není to tak ďaleko." Odpovedal som a z telefóna sa ozval jasný povzdych.
,,Viem že sme ho viedli ale ja by som stejne bola rada keby si tu so mnou , nevieš čo sa môže stať.. synček robím si len starosti nechal si ma tu samého nechcem aby sa ty niečo znova stalo vieš ako nás ta tragédia poznamenala." Tentokrát som to bol ja kto si povzdychol a keby som pri nej tak ju obimem.
,,Mami mám 30 rokov myslím že sa o seba dokážem postarať, je normálne že sa bojíš okrem toho to je povinnosťou matky." Zastavil som na stopke keďže som už bol na stanovenom mieste aj keď nie na mieste prešiel som stanovené hranice a ono vstať o 3 ráno je celkom pre mňa námahajucou aktivitou vlastne sa čudujem že sa ešte moja nešikovnosť nedostavila.
,, Až budeš na mieste znova mi zavolaj." Ja som len súhlasíl a následne ukončil hovor a povzdychol som si.
Aby som vám to objasnil volám sa Kim Namjoon , mám dneškom 30 rokov prave dnes je druhého septembra a ja si konečne našiel svoju životnú prácu ktorá má baví pochádzam z Busanu a dnes je môj veľký deň jeden z mojich najvyšších dával som žiadosti do niekoľkých stredných škôl ale tie ma odmietli z ospravedlním vraj majú plno pedagógov.
Preto odchádzam do Soulu kde ma prijali na strednú školu Yongsan High School prešiel som hranice Soulu pričom som pozoroval okolie stromy ktoré za mnou v mižiku okamihu zmizli a tráva ktorú nahrádzaovali pozemky až som sa o malú chvíľu dostal na pumpu kde som zastavil aby som si doplnil palivo.
Načo som okamžite zaplatíl v nutri pri kase vyšiel som z benzínky a nasadol do auta ,,a terás priamou cestou do môjho nového bytu." Povedal som si sám pre seba načo som opäť naštartoval auto a vydal sa na cestu.
. . . .
Po niekoľkých minút som sa konečne dostal na mne stanovené miesto ktoré budem nazývať domovom nasledujúci rok pobytu v tejto odľahlej oblasti odparkoval som auto na parkovisko vybral kľučky a vypol motor popri čom som vyšiel a auto zamkol. Následne som sa očami pozeral na ubytovňu a povzdychol si ,, pripomína mi domov." Povedal som si pozorujúc každý jej kút.
Oups ! Cette image n'est pas conforme à nos directives de contenu. Afin de continuer la publication, veuillez la retirer ou mettre en ligne une autre image.
