Zakázané ovocie {NamJim

Časť 13

Jimin pov.

,,Sakra!"

Zakričal som popri čom som sa pozrel na padajúci dažd nevyzeralo to že by chcel prestať čo má len viac znepokojilo keďže som nechcel prísť neskoro a dážď bol čoraz viac hustejší.

,,Och bože !"

Hovoríl som si sám pre seba , áno jasné že to zastihlo mňa vždy mám nešťastie čo mám terás robiť ?

,,Leje  ako z vodopádu."

Ja som sa  namatkovo otočil a pozrel sa na muža ktorý bol predomnou snažiac sa mu venovať úsmev. ,,Pán učiteľ vlastne terás začalo nie je to vážne."

Ozval sa hrm a blesky na nočnej oblohe a moja ruka sa ocitla na  Namjoonovom saku bez toho aby som si to uvedomil , moje srdce začalo rýchlostné byť a ja som sa snažíl ukľudniť svoj zrýchlení tep.

Jeho pohľad sa presmeroval na moje ruky ktoré zvierali jeho bundu a zároveň aj lakeť  ,,odveziem ťa domov."

Ponúkol sa mi a ja okamžite odmietol načo som si úvodomil že sa ho vlastne dotýkam. ,,Prepáčte."

Pustil som jeho ruku  a dodal ,,ja tu  počkám."   Jemu sa na tvári objavil ušklibek až mu to znelo pobavene ako keby sa mi nechutné vysmieval.

,,A na koho tu chceš počkať ? Povedz mi budeš tu čakať až sa ty niečo stane ?  To nemožem riskovať si môj študent a mojou povinnosťou je sa o teba postarať tak prosím  nebuď zdvorili a   nechaj ma ty urobiť taxíka."

Dohoburi a ja sklopíl zrak k zemi  , nemôžem je to nezmysel  prsda...  Ozval sa ďalší hrm spoločne z bleskom a ja   popod skočil ,,f-fajn kde máte auto.'

Povedal som koktajuco z dôvodu narastajúceho stresu   ,,poď za mnou."

Ukázal na parkovisko a ja si povzdychol vstúpil do dažďu spoločne z mojim učiteľom  načo sme obaja začali bežať  smerom k parkovisku netrvalo dlho až sme prišli k jeho autu   ktoré ulicami odomkol a ja si okamžite sadol na neisto spolujazdca.

Spokojne som si zapol pás a položil tašky pod seba  Namjoon si odložil svoj nákup do kufru ktorý zavrel a následne si sadol na miesto  vodiča, spokojne  vložil kľučik kam patríl načo  ním otočil a auto  sa naštartovalo.

Načo sa Namjoon chystal jazdiť no ja som ho zastavil ,, pás.. "  uhol som pohľadom    popri čom som sa snažil ignorovať  to dusno ktoré  medzi nami bolo , a ani sa nečudujem predsa... Je to môj učiteľ  o čom by som by som sa s ním mal baviť? Už tak sa za seba cítim nehorázne trápne.

,, Ďakujem."

Povedal jemným hlasom  načo si zapol pas a tentokrát sa auto začalo hýbať     a ja sa pozrel von oknom na dážď,  jazda pokračovala niekoľko minút v úplnom tichu az kým on neprerušil toto hrobové týcho bolo to také týcho že som dokonca počul vlastne bijúce srdce.

,, Takže kde to vlastne bývaš?"

Než som stačil čokoľvek povedať , v rádiu sa ozvali najnovšie správy až mnou prešiel mráz.

,, Prosíme všetkých jazdiacich  vozidiel zostane stáť , kvôli   vysokej miere dažďu sa stala vážna dopravná nehoda na cestách , auto neďaleko diaľnice D1 kvôli  hustemu daždu dostalo šmik a vrazilo sa z druhým autom ktoré mu išlo v proti smere,  prosíme všetkých vodičov aby zastavili svoje vozidlá a prečkali túto búrku pre vlastné bezpečie a bezpečie ostatných,  je dôležité aby ste si našli úkryt a nepokúšali sa ísť domov po vlastných, neodporúčame to pre vlastné bezpečie..."