Útek

74 6 7
                                    

Dvaja muži sa okamžite obrátili a vzali nohy na plecia. No dvaja sa ešte naposledy snažili zasiahnuť dopredu sa hrnúcu skupinu tvorov.

„Pohnite si!" zakričal som. Aj ja som párkrát vystrelil z blasteru, kým som krívajúc cúval.

Jeden z mužov sa už obracal na odchod, no vtom mu na chrbát skočila dravá šelma a zahryzla sa mu do nekrytého krku ako hladná beštia. Druhého prebodla rútiaca sa diabolská kopija a následne sa jeho telom prehnala vlna energie, ktorá spôsobila jeho explóziu.

Rýchlo som odstrelil tvora s jantárovými očami, ktorý ešte stále hryzol muža do krku, a obrátil sa.

„Rýchlo!" zreval som na zvyšných členov, vrátane Carly. Postrčil som ju a popohnal do pohybu. Bola zúfala. Takýto masaker ešte nikdy nezažila a Scottova smrť ju ešte viac dorazila.

„Carly, prosím, bež." Pozrel som sa jej do očí. „Zvládneme to," povedal som, aby som ju povzbudil, no ani ja som tomu veľmi neveril.

Konečne sa pohla a ja som sa s pichľavou bolesťou v nohe rozbehol za ňou. Poslední dvaja muži, ktorým som velil, zmizli niekde medzi stromami. Bežali sme smerom ku gigantickému vodopádu, no moje prepichnuté lýtko mi spôsobovalo obrovskú kalváriu a bránilo mi bežať rýchlo. Nestíhal som za Carly, ktorá sa stále otáčala a čakala, kým k nej dobehnem.

„Bež, Carly! Zachráň sa. Nestaraj sa o mňa. Budem v poriadku," zachrčal som, keď sa zase pritisla k širokému stromu a čakala na mňa.

„Nie, Shane. Neopustím ťa," namietala.

„Choď!" zakričal som.

„Nie!" zvýšila hlas aj ona.

Zrazu som za sebou začul škrekot oranžových šeliem, a keď som sa obrátil, uvidel som mihotať sa medzi stromami aspoň tri. Neveriacky som pokrútil hlavou a v oboch rukách som uchopil svoj blaster.

„Bež!" zakričal som na Carly tak hlasno, ako som len vedel a jasne som jej dal najavo, že názor nezmením.

Carly vyhŕkli slzy z očí a vtlačila mi bozk na pery. „Milujem ťa, Shane. Čakám ťa pri vodopádoch. Nepohnem sa odtiaľ, kým nebudeš stáť vedľa mňa."

„Neboj sa. Len už choď," usmial som sa a zmieril sa s tým, že ju možno vidím naposledy. Nenechám ju umrieť. Pomôže každá sekunda a jediná šanca, ako ju získať, je zdržať šelmy.

Obrátila sa a rozbehla sa vpred. Moje oči zaliali slzy, keď som za ňou hľadel. Jej obyčajne zlaté vlasy boli tentoraz celé od krvi a špiny. Chveli sa v rytme jej krokov, až zmizli medzi stromami.

Zmieril som sa s tým čo má prísť a čakal na okamih, keď sa šelmy priblížia. Pri pohľade na nich sa môj rezignovaný výraz zmenil na nenávistný. S pocitom averzie ku krvilačným tvorom som stlačil tlačidlo na skafandri a moja helma mi v sprievode niekoľkých mechanických zvukov obopäla škrabancami doráňanú a zakrvavenú tvár. Pozdvihol som zbraň a namieril ju na jednu zo šeliem. Po stlačení sa pomedzi stromy a húštiny predrali azúrové lasery. Do čerta, zanadával som si. Azúrová farba vystrelených laserov naznačovala, že môjmu blasteru dochádza energia. O pár sekúnd spúšť zašťuká prázdnym zvukom a mne nezostane nič iné, ako stratiť drahocenné sekundy prebíjaním zbrane.

Letiace lasery zasiahli dve z utekajúcich monštier, ktorým sa v plnej rýchlosti podlomili končatiny a ich trepotajúce telá sa prevalcovali krovím ešte niekoľko metrov ďalej. Vystrelil som salvu striel ešte raz, no vtom sa stalo to, čoho som sa obával. Ozval sa tichý, no pre moje uši prenikavý, kovový zvuk spúšte. Čo najrýchlejšie som vymenil zásobník, no vtom sa šelmy ocitli len pár metrov odo mňa. Vystrelil som ešte raz, no svoj cieľ som netrafil. Oranžové tvory sa rútili priamo na mňa, vrčali, prahnúc po mojom mäse a krvi. Bol to môj koniec. Vedel som, čo príde. Stalo sa to po prvýkrát v mojom živote, no poddal som sa osudu a vzdal sa. Zložil som zbraň a pozeral sa skáčucej šelme priamo do jej jantárových očí. Zrazila ma na zem svojimi vyzbrojenými labami a snažila sa mi zahryznúť do krku. No môj skafander ešte nepatril do šrotu a nepustil jej ostré zuby cez vrstvu kovu. Vtom sa v mojej duši objavil kúsok nádeje. Nemôžem tu nechať Carly samú, pomyslel som si a celou silou som udrel monštrum päsťou do papule. Lesom zaznel uši píliaci škrekot a vedľa seba som na zemi uvidel zakrvavený jazyk. Šelme sa z úst valili prúdy krvi. Postavil som sa na nohy, vytiahol svoju dýku a zaujal bojové postavenie, pripravený sa pustiť do boja s vervou skvostného rytiera.

Som iba človekWhere stories live. Discover now