Som iba človek

Zrada

„Zlož tu zbraň, Shane! Inak jej vystrelím mozog," skríkol na mňa a chvejúc sa jej pritlačil hlaveň k spánku ešte silnejšie.

„Nie! To vy zložte zbraň. Som veľmi dobrý strelec a jedným mihom vám môžem prepáliť hlavu. Nestihnete si ani uvedomiť, že umierate, nie to ešte stlačiť spúšť," vravel som sebaisto. Bol som si vedomí svojich schopností, v kasárňach som bol známy ako znamenitý strelec. Vo vystrašených očiach mojej priateľky som zbadal dôveru a prikývnutím mi dala najavo, že mám strieľať. Zhlboka som sa nadýchol, zadržal dych a namieril kapitánovi priamo na hlavu. Je mi to ľúto, kapitán, povedal som si v duchu, no náhle ma niečo rozrušilo. Carly na mňa vytreštila oči a so strastiplným výrazom ukázala prstom za mňa. „Pozor, Shane!"

Rýchlo som sa otočil, no vtom ma zahalila temnota a ja som padol na zem ako spráchnivené poleno. Dostal som úder päsťou priamo do tváre, jediné čo som ucítil bola pálčivá bolesť v nose. Otvoril som oči, potriasol hlavou, a keď sa môj zrak zaostril, nevraživo som sa zahľadel na útočníka.

„Baker, ty hajzel!" vstával som zo zeme, no on na mňa namieril veľký bláster. Z nosa mi vykukol cícerok karmínovočervenej krvi.

„Prekvapený?" usmial sa škodoradostne.

„Čo to má, dopekla, znamenať?" prechádzal som očami z jedného na druhého.

„Nuž, neočakávali sme, že sa niekto z vás vráti," začal Baker. „A ak áno, tak som sa o to postaral. Uvediem príklad – Lewis a Frank."

Stále som nechápal, čo tým chcel povedať. „To ty si zastrelil Lewisa?" spýtal som sa rozčúlene. „Vedel som to."

„Frank mal to šťastie, že utiekol ako kura. Je to obyčajný zbabelec," pokračoval nadporučík.

Takže to mi chcel Frank povedať v tej hroznej agónii, pochopil som.

„Vy sviniari. Prečo? Vôbec tomu nerozumiem," vzlykala Carly.

„Chcete aby som vám to vysvetlil? Tak dobre. Ako si želáte," nečakal kapitán na odpoveď a držiac Carly, sa nadýchol. „Začnem od začiatku. Pekne po poriadku. Obaja dobre viete, že na túto tajnú misiu nevybrali žiadnych elitných vojakov, teda okrem mňa a Bakera," pozrel nepatrne na muža, stojaceho oproti. „Dostali ste pokyn, že treba preskúmať túto doposiaľ nenavštívenú planétu," usmial sa. „No fakt bol taký, že táto planéta už bola raz navštívená," pozrel sa na mňa s miernym chlipným úškrnom. Zjavne si vychutnával naše prekvapené výrazy. „Bolo to pred šiestimi rokmi. Tajná misia, samozrejme. Planéta bola čiastočne preskúmaná, so zistením, že sa na nej nachádzajú civilizované tvory. Veľmi agresívne civilizované tvory," podotkol s dôrazom na slove agresívne.

Zavrčal som v afekte a vzpínal sa na ruky. No hneď na to som na bruchu ucítil silný úder Bakerovej nohy. Moja snaha o emancipáciu náhle schladla a opäť som sa podvolil nadporučíkovi.

„Chcete, aby som pokračoval?" zazeral na nás kapitán s blaženým úsmevom. „Fajn. Po dvoch rokoch od ich návratu, som na stôl dostal zapečatený list od generálneho veliteľstva medziplanetárnych síl. Písalo sa v ňom, že sa chystá nová misia, ktorej budem veliť ja, s cieľom overiť si technológie domorodej civilizácie a zistiť, akí sú nebezpeční. A na to, sú potrebné obetné králiky."

„Takže to pre vás sme? Obyčajné laboratórne myši? Experimentujete bez ohľadu na naše životy?" rozčúlila sa Carly a snažila sa vymaniť spod kapitánovej nadvlády. No ten ju držal dostatočne pevne a jej snahy boli márne.

„Bohužiaľ, rozkaz je rozkaz. Zohnal som niekoľko mužov a jednu ženu," žmurkol na Carly, „ktorí boli hrdí na to, že boli vybraní na tajnú misiu."

Rozčuľovala ma jeho arogancia. Zlosť sa vo mne zbierala každou sekundou a čakal som na správny moment, kedy sa vzoprieť. Carly spustila ruky k nohám, a nenápadnými signálmi mi vysvetlila, že sa chystá niečo podniknúť.

„Môžem pokračovať? Dobre. Všetko prebehlo tak ako malo. O štyri roky ste sa prebrali z kryospánku, dostali pokyny k misii a odišli do svojich kajút." Pozrel sa na mňa a prižmúril oči. „Shane, pamätáš si na večeru, ako som ťa poprosil o to, aby si pri Bakerovom zaváhaní zakročil? To všetko, bol jeden veľmi dobre premyslený plán. Ten hlupák McGregor to všetko len uľahčil. Dal Bakerovi príležitosť na neprívetivý rozkaz, aby si ho mohol zbaviť velenia. Mal pádny dôvod na dezertovanie. Ráno ho už nebolo."

Keď som začul Scottove meno, v mojej mysli vzplanula metelica zlosti a chvatne som sa vyštveral na nohy, no opäť moju vzburu potlačil Bakerov úder, tentoraz pažbou kovového blasteru. Začal ma zmáhať pocit rozpačitosti a ešte väčšej averzie. Nedokázal som nič urobiť. Sklamal som samého seba.

„Čo je, čo je, Shane? Štve ťa niečo?" spýtal sa ironicky.

Nemal som chuť mu naďalej tykať. Nezaslúžil si úctu žiadnej živej bytosti. Jediné čo si zaslúžil je smrť. „Si psychopat!" odmlčal som sa. Zvesil som hlavu a pokračoval pokojným tónom. „Videl som v tebe svoj vzor. Chcel som byť ako ty. Patrila ti všetka úcta, ktorú som v sebe schovával," znovu som sa odmlčal. Tentoraz som zdvihol hlavu a pozrel sa mu priamo do očí. „Veril som ti." Na mojej tvári sa zjavil pohrdlivý výraz a krútiac hlavou, som zaúpel. „Všetko je preč. Mýlil som sa. Si neľútostný podliak. Nič viac."

„Naozaj?" zdvihol kapitán obočie. Nahodil falošný trpiteľský pohľad a pokračoval s uštipačným tónom: „Srdce mi puká, keď to počujem. Nemám dôvod ďalej žiť." Zahral malé divadielko, ako roní slzy, a moja mienka o tom, že je to psychopat, sa ešte viac utvrdila.

Náhle sa jeho tvár zmenila na kamennú a precedil cez zuby: „Shane, je mi úplne jedno, čo si o mne myslíš." Pozeral na mňa pohŕdavými očami ako na túlavého psa. „No, prejdime späť k téme. Chcel som ti povedať ešte jednu vec. Keď si poslal tých dvoch hlupákov pátrať po Bakerovi, nemohol som dopustiť, aby ti niečo prezradili. Jedným jediným tlačidlom som prerušil spojenie vo vašich vysielačkách. Geniálne, však?" usmial sa a odmlčal. Zrazu nahodil prekvapený výraz a pokračoval svojím nepríjemným uštipačným tónom. „Och, ja hlupák som vám všetko prezradil. Shane, Carly, je mi to ľúto, ale teraz vás musím zabiť."

Zazrel na Bakera a lakonicky vyhlásil: „Skoncujme s nimi." Baker letmo prikývol, pritlačil ma nohou o chladnú kovovú dlážku a namieril na mňa ozrutánskym blasterom. „Zbohom, poručík Connor!"