Love me (SK)

Kapitola 5

Zobudila som sa vo svojej mäkkej posteli a snažila som sa rozpamätať čo všetko sa včera udialo. Pamätám si, že niekto tam doniesol trávu. Preboha, ja som fajčila trávu!
Bolesť hlavy nenechala na na seba dlho čakať. Pomaly som zišla do kuchyne a začala som sa prehrábavať v poličkách. Víťazo slávne som sa usmiala keď som vybrala prášky na bolesť hlavy. Keď bolesť začala ustupovať, rozhodla som sa, že napíšem Stele. Našla som jej číslo s napísala jej správu.

Pls, odvezieš ma do školy?

Jasné.

Odpísala mi hneď a ja som išla zatiaľ do kúpeľné a spravila si rannú hygienu. Pezliekla som sa do školských vecí, až potom som si uvedomila, že som bola nebola oblečená vo veciach, ktorých som išla do klubu. Netrpezlivo som čakala kedy Stela príde a opýtatam sa jej čo všetko stalo. Ako na zavolanie začalo trúbiť nejaké auto. Zobrala som si svoje veci a nastúpila do jej auta. Normálne som sa bála opýtať, čo som tam povystrájala.,,Stela prosím, povedz mi, že som nefajčila trávu."zamrnčala som.,,Fajčila, a nie len to."zaškerila sa a naštartovala auto.,,Takže, fajčila si, pila a ešte si tam na každého kričala, že už nechceš byť panna a prosila si aby ťa niekto pretiahol."ja som len na ňu pozerala s vypúlenými očami. Prečo sa to muselo stať mne. Hlavu som si položila do dlaní a rozmýšľala.,,A ako som sa dostala domov?"táto otázka mi dlho vŕtala v hlave.,,Harry ťa odprevadil, ale neviem povedať, čo ste ešte robili."zaškerila sa, no ja som ju prebodla pohľadom. Ona sa ešte na mne zabáva.

Vystúpila som z jej auta a išla rovno ku skrinkam. Vytiahla som si učebnice matematiky a išla do triedy. Michael tam už výnimočne bol. Sadla som si na svoje miesto a pozrela som do mobilu či som si náhodou neložila Harryho číslo. Našla som ho pod Harry Potter. Teda dúfala som, že to bol on.

L: Harry, si to ty?

Opýtala som sa ho ako úplný debil. Nečakala som dlho a prišla mi správa.

H: Áno som, čo sa deje? :D

L: Chcem sa ťa spýtať, či sa v noci nič nestalo.

Nervózne som čakala čo odpíše.

H: Prečo, ľutuješ toho? :(

Mala som pocit akoby moje srdce vynechalo pár úderov. Preboha. Toho to som sa bála.

L: Takže stalo?

H: Srandujem :D. Nič sa nestalo. Iba som ťa odviezol domov prezliekol (nemôžem povedať, že som sa nepozeral :D). Ale bolo to ťažké aby sa nič nestalo, keďže si sa vkuse na mňa vešala. Ale mne to nevadilo. :D

Po prečítaní tejto správy sa mi ulavilo. Som strašne rada, že sa nič nestalo.,,Lissa?"z môjho premýšľania ma vytrhol Michaelov hlas.,,Hm?"zdvihla som hlavu a pozrela naňho.,,Čo sa ti stalo na líci?"prstom mi po ňom prešiel no ja som trhla hlavou.,,Nič, buchla som sa o roh skrine."povedala som s nádejou, že mi uverí. Popravde som bola naivná. Tomuto by neuverilo ani malé dieťa.,,Lissa, naozaj mi povedz čo sa ti stalo."v jeho očiach som videla... starosť? To nemôže byť možné.,,Naozaj."stála som si za svojim klamstvom. Našťastie zazvonilo na hodinu, takže sme sa tomu nevracali.

,,Chceš ísť robiť ten projekt?"opýtal sa ma Michael keď zazvonilo na koniec vyučovania.,,Môžme."povedala som a usmiala sa naňho. Prechádzali sme cez chodbu keď k nám pribehla Stela.,,Odveziem ťa domov?"opýtala sa až potom si všimla Michaela.,,Nie nemusíš, idem k Michaelovi."povedala som a všimla si ako zdvihla obočie.,,Robiť projekt."rozpačito som doplnila, ale to asi bolo zbytočné, lebo Stela si už asi myslela svoje.,,Keď myslíš?"mykla plecami a ďalej pokračovala.,,Lissa má za tri dni narodeniny, si pozvaný na jej párty."žmurkla naňho. Párty?,,Hej?"opýtala som sa so zdvihnutým obočím.,,Jasné, veď u mňa doma."usmiala sa a objala ma.
,,My dve sa ešte porozprávame."pošepkala som jej do ucha aby to počula len ona. Potom odišla za nejakým chalanom. Len som si potichu povzdychla a ďalej kráčala.,,Takže párty?"opýtal sa s úsmevom.,,Ver mi, že som sa to dozvedela aj ja práve teraz."povedala som a on sa zasmial. Zasmial. Ešte som ho nepočula smiať sa.,,A koľko už budeš mať, štrnásť?"
,,Ha ha, vtipný."jemne som ho buchla lakťom do rebier a on sa usmial. Je tak roztomilý keď sa usmieva.,,Dobre, teraz uprímne,...pätnásť?"na jeho tvári som zazrela úškrn. Neveriacky som pokrútila hlavou a pokračovala k jeho autu.
Otvorila som si dvere a nastúpila doň. Auto bolo nejaké BMW modrej farby, bolo celkom pekné.
Po ceste sme spolu vôbec neprehovorili. Neviem prečo, ale mala som strašné nutkanie sa naňho pozreť. Nenápadne som otočila hlavu smerom k nemu a poriadne si ho prezerala. Asi si to všimol, lebo odvrátil zrak od cesty a pozrel na mňa. Rýchlo som otočila hlavu k svojmu oknu a počula som ako si potichu uchechtol. Cítila som, ako som sa začala červenať.
Keď sme boli pred jeho domom, otvorila som dvere, výstupila z neho a následovala ho. Z vrecka vytiahol malý zväzok kľúčov a odomkol dvere. Pustil ma ako prvú, takže som vošla dnu, ale hneď sa na mňa vyrútil jeho malý brat a objal ma, no ja som zostala stáť ako obarená.,,Asi sa mu páčiš, lebo keď si odišla od nás, stále o tebe rozpráva."zaškeril sa Michael a pristúpil ku mne až moc blízko.,,Bryan, pusť ju."ako na povel sa chlapec odtiahol a pozrel na neho.,,Choď sa hrať."povedal Michael a Bryan odišiel.,,S deťmi to vieš."usmiala som sa na neho
a išla do jeho izby.,,Nejako som sa to naučil."povedal a následoval ma do izby. Sadla som si na stoličku a čakala kedy začneme s projektom.

O pár hodín

,,Preboha, už by som mala ísť."povedala som keď som sa pozrela do mobilu. Už bolo až osem hodín večer. Projekt sme robili asi hodinu ale potom sa nám už nechcelo, tak navrhol, aby som u neho ešte chvíľu zostala.,,Už? Nedopozeráme film?"opýtal sa ma prekvapene.,,Nie vážne, už by som mala ísť domov."veľmi som dúfala, že môj otec není doma.,,No dobre."postavil sa z gauču a ja som zatiaľ išla ku dverám. Otočila som sa a uvidela som ako ku mne kráča. Lenže sa zastavil úplne pri mne. Pozeral sa na mňa a ja zase na neho, cítila som jeho teplý dych na svojej tvári. Všimla som si ako jeho pohľad spadol na moje pery. Oblizla som si ich čakala čo sa stane. Pomaly sa ku mne naklonil akoby sa toho bál.
,,Ty už ideš?"opýtal sa Bryan a prišiel k nám. Potichu som si povzdychla a pozrela sa na Michaela. Z jeho tváre som nevedela prečítať nič.,,Áno, už idem."povedala som a otočila sa k Bryanovi.,,A nechceš tu prespať ?"opýtal sa ma smutne.,,Prepáč, ale nemôžem."usmiala som sa naňho a otočila sa zase k Michaelovi.,,Tak ahoj."povedala som potichu a rýchlym krokom odišla.
,,Lissa?"počula som ako niekto vyslovil moje meno. Otočila som sa a uvidela ako ku mne kráča Michael.,,Odveziem ťa domov?"opýtal sa ma.,,Netreba, zoberiem si taxík."povedala som. Bola som dosť nervózna a už som chcela ísť preč.,,Naozaj?"
,,Naozaj."povedala som a odišla.