Love me (SK)

Kapitola 7

Zabuchla som dvere a zamkla ich. Zhlboka dom sa nadýchla a zatvorila som oči. Dnes mám narodeniny. Jupí, pomyslela som si v duchu ironicky. Netuším prečo sa vôbec neteším. A asi viem prečo.
Lebo moja kamarátka usporiadala moju narodeninovú párty o ktorej som sa dozvedela len pred pár dňami a nesúhlasim s ňou. Otvorila som oči a otočila sa smerom k svojmu autu. Odomkla som ho a sadla si do neho. S rozklepanými rukami som strčila kľúč do zapalovania. Môj smer, škola. Nervózne som poklepkávala prstom po volante a rozmýšľala nad dnešnou párty.

Zaparkovala som na parkovisku školy a vystúpila som z auta. Nedobrovoľne som vošla na chodbu a zamierila ku skrinkám. Vytiahla som si učebnicu matematiky a chcela ju zatvoriť, no zastavil ma nieči hlas. Otočila som sa a uvidela som vysmiatu Stelu.,,Lissa."s radosťou ma objala a do rúk mi vopchala malú taštičku. Odtiahla som sa od nej a pozrela sa čo mi to dala. Môj pohľad padol na menšiu tašku v mojek ruke. Zvedavo som sa tam pozrela, a potom čo som uvidela som zostala úplne v šoku.,,Ty si mi kúpila podväzky?!"vypískla som od hrôzy.,,Stela, to si v živote neoblečiem a ty to dobre vieš."odtrhla som zrak tašky a chcela jej to vrátiť.,,Zabudni, dary sa nevracajú a čo ty vieš, možno ich raz použiješ."žmurkla na mňa a ja som si len povzdychla. Svoj darček som si odložila do skrinky a rovno ju zabuchla.,,Ani nevieš ako sa teším na tú párty."povedala z ničoho nič a ja som len prevrátila očami.,,No tak, bude sranda."drgla do mňa a ja som len pokrútila hlavou.,,Čo tam budem robiť?"opýtala som znudene.,,Však sa zabávať."povedala a zasmiala sa. Možno to nebude také hrozné.,,A koho si pozvala?"opýtala som sa a pozrela na ňu.,,Len pár ľudí."povedala nervózne a ani na mňa nepozrela.,,V tvojom preklade je pár ľudí asi tak polovica školy."povedala som nahnevane so zdvihnutým obočím.,,Nie naozaj."povedala a usmiala sa na mňa.,,Príď ku mne o šiestej a zober si nejaké úzké a krátke šaty."žmurkla na mňa a ja som na ňu hodila pohľad preskočilo ti.,,Poprvé žiadne také nemám a aj keby som mala tak si ich neoblečiem."len na mňa zhrozene pozrela a snažila sa rozdýchať čo som.práve povedala.,,Dobre stav sa radšej o piatej."bolo posledné čo povadala a potom odišla do svojej triedy.

So smiechom som nad ňou pokrútila hlavou a ja išla do svojej. Sadla svojej lavice a položila učebnice na lavicu. Nečakala som dlho a už si ku mne sadol aj Michael.,,No čo oslavenkyňa"pozrel sa na mňa a zaškeril sa.,,Je normálne, že sa neteším na vlastnú párty?"opýtala som sa a položila si hlavu do dlaní. Len pokrčil ramenami a hneď na to zazvonilo. Unavene som zdvihla hlavu a pozrela sa na prichádzajúcu učiteľku matematiky.,,Nebudem zdržovať, rozdajte si papiere, napíšeme si test."povedala a podal testy spolužiakovi aby ich rozdal.,,Na vypracovanie testu máte celú hodiny, tento test je dôležitý, tak dúfam, že ste sa učili."ani náhodou. Ani si nepamätám kedy naposledy som sa vôbec do matematiky pozrela. Keď nám naše testy rozdal, zobrala som si ho a pozrela sa naňho. Takže meno, zatiaľ ujde. Napísala som svoje meno a pozrela sa nižšie. To si zo mňa robia srandu. Samá rovnica. Prezerala som si celý test a nešťastne sa pozrela na prvý príklad. Je možné, že v matematike je viac písmen ako čísel?

Prvý som vzdala asi po troch minútach a pozrela sa na ďalší. Ten by som mohla zvládnuť pomyslela som si a začala počítať. Keď som bola s výsledkom spokojná, posunula som sa nižšie. Skúsila som ho vypočítať, no vyšla mi úplna blbosť. Nahnevane som preškrtla výpočet až som nechtiac buchla do Michaela.,,Hej, ukludni sa."zasmial sa a pozrel na mňa.,,Pre-"nestihla som dopovedať lebo už na nás hučala učiteľka.,,Morgan a Adamsová, mám vám ten test zobrať?!"zakričala a hodila na nás vražedný pohľad.,,Prepáčte."zamrmla som za to Michael prevrátil očami a naspäť sa pozrel do svojho testu. Napodobnila som ho a svoj pohľad som zabodla do papiera. Zo všetkých sa mi podarilo vypočítať ešte tri a to neviem či ich mám dobre. Z môjho premýšlania ma vytrhol zvonček. Zobrala som svoj test a podala ho učiteľke.