Love me (SK)

Kapitola 3

Dnes je sobota, takže idem k Michaelovi robiť projekt. Neviem prečo ale som trochu nervózna.

Ako som si myslela môj otec bol doma. Potichu som si dala raňajky a išla naspäť do svojej izby. Umyla som sa, obliekla a dala si špirálu. Zobrala som si mobil do ruky a zapla ho a uvidela, že je už pol jedenastej. Snáď je už hore. Vytočila som jeho číslo a čakala kedy to zdvihme. Asi po troch pípnutiach som počula jeho chrapľavý hlas.,,Prosím?"opýtal sa ospalo.,,Ty si ešte spal?"opýtala som sa ho s pobavením v hlase.,,To si ty Lissa?"opýtal sa.,,Áno. Ja lenže som ti chcela povedať, že už vyrážam k tebe."
,,Dobre, čakám ťa."povedal ospalo a zložil. Zobrala som si kabelku a do nej hodila mobil a kľúče. Potichu som odišla z domu a nastúpila do auta. Cesta bola dosť dlhá. Raz som dokonca zle zabočila, takže som sa musela otočiť.

Zastavila som pred menším, ale pekným domčekom. Podľa Michaelovho opisu. Vyšla som z auta a zaklopala. Dlho som nečakala a niekto začal odomykať dvere. Vo dverách stál Michael len v boxerkách.,,A-ahoj."zakoktala som. Mala som čo robiť aby som sa mu nepozerala na hruď, no nejak mi to nešlo.,,Ahoj."odzdravil ma a ustúpil od dverí aby som mohla prejsť.,,Choď do tej izby."ukázal mi nejaké dvere.,,Ja za chvíľu prídem."povedal a niekam išiel. Poslúchla som ho a išla do izby. Otvorila som dvere a vošla do vnútra. Na moje prekvapenie izbu mal pekne uprenú. V izbe mal posteľ, písací stôl so stoličku, telku, skriňu a veľa fotiek. Prišla som bližšie aby som si ich mohla prezrieť a jednu som si zobrala.
Bol asi na nej ešte malý Michael asi tak osem ročný a ešte s nejakým chalanom, vo veku približne ako mám ja. Asi to je jeho brat. Počula som ako si niekto odkašlal. Rýchlo som sa otočila a uvidela Michaela ako stojí opretý o stenu a pozerá na mňa. Škoda, už mal na sebe aj tričko.,,Prepáč, len som si ju pozerala."povedala som a položila ju naspäť.,,To je tvoj brat?"opýtala som sa.,,Bol, zomrel."povedal a sadol si na posteľ.,,To je mi ľúto, prepáč, nechcela som ti to pripomenúť."povedala som potichu.,,To nič, nevedela si o tom."zrazu k nám niekto pribehol. Bol to asi šesť ročný chlapček.,,Michael, poď sa so mnou hrať."zamrnčal a začal ho ťahať za ruku.,,Teraz nie."povedal a vytrhol si ruku z jeho zovretia. Všimla som si ako sa chlapček zamračil a pozrel na mňa. Pribehol ku mne a chytil ma za ruku.,,Tak poď sa ty so mnou hrať."zamrnčal ťahajúc ma z izby.,,Teraz nemôžeme, ale možno neskôr."usmiala som sa na neho. Len si povzdychol a odišiel preč. So zdvihnutým obočím som sa pozrela na Michaela.,,Brat?"opýtala som sa ho a on len prikývol.,,Takže začnime, nech to máme za sebou."
,,Čo sú to vlastne city?"opýtal sa pozerajúc na mňa. Z jeho pohľadu som bola nervózna.,,City sú potreby spojené s medziľudskými vzťahmi, s potrebami myslenia, prežívania krás, s hodnotami človeka a života, tvoria základ súvislosti, triedime ich na nižšie city a vyššie city a narozdiel od zvierat, city majú len ľudia."z psychologie som lepšia ako som si myslela.
,,Dobre a teraz emócie."

,,Prečo mám všetko hovoriť ja? Hovor teraz ty."povedala som so zdvihnutým obočím, no on len pokrútil hlavou. Ani som si neuvedomila, že stále stojím až kým ma nezačali bolieť nohy. Porozhliadala som sa po izbe a sadla si na stoličku.

Bola som u neho asi ešte tri hodiny no k veľkým pokrokom sme sa nedostali.,,Tak ja už pôjdem."rozhodla som sa, že už pôjdem.,,Dobre."pokrčil ramenani a postavil sa z postele. Išiel ma vyprevadiť ku dverám a po ceste som uvidela jeho brata ako sa hrá s autíčkami, aspoň, že sa zabavil.,,Tak, ahoj."pozdravila som ho a odišla z domu.,,Ahoj."počula som za sebou jeho hlas. Nenápadne som sa otočila a uvidela ho ako sa opiera o rám dverí a pozerá na mňa. Rýchlo som sa otočila naspäť a dúfala, že si to nevšimol.

Zamkla som auto a začala som sa prehrabávať v kabelke aby som si vybrala kľúče od domu. Otvorila som dvere a v nich ma čakalo nemilé prekvapenie. Pocítila som ostrú bolesť na svojom líci.,,Kurva, kde si bola Melissa?"zrúkol na mňa. Áno, v skutočnosti sa volám Melissa. To meno neznášam a on to dobre vie. Teda neviem či si to vôbec pamätá, keď je stále opitý. Podľa toho smradu ani teraz to nebolo inak.,,Vonku."povedala som potichu. Chvíľu bolo ticho, až kým zase jeho ruka neprístala na mojom líci. Bohužial to bolo to isté.,,Vypadni mi z očí."zavrčal a ja som rýchlo utekala do svojej izby.
Pozrela som sa do zrkadla a uvidela som svoje červené líce. Jemne som sa ho dotkla a hneď som sykla od bolesti. To bude vážne veľká modrina. Ešte bolo málo hodín, takže som sa rozhodla, že si budem čítať. Z poličky som si vybrala Harry Potter Dary smrti. Pamätám si, že keď som bola menšia, zbožnovala som ho. Videla som všetky filmy a prečítala všetky knihy. Teraz čítam vlastne druhé kolo. Ani neviem kedy som naposledy čítala. Ľahla som si do postele a začítala sa. Ani som si neyvedomila a už bolo jedenásť hodín. Knihu som si položila na nočný stolík a zhasla si lampičku. Pretočila som sa na bok a zavrela oči.

Ja viem, kapitola o ničom. :( Dúfam, že ďalšia dopadne o trochu lepšie. :D
Chcem sa poďakovať každému, kto tento príbeh číta, veľmi si to vážim. :)
Sophi1111