Complicated

18. časť - Experiment

Tak, konečne ste sa dočkali ^^ Užite si akciu v podaní Remyho a Petera a následne plot twist s Nelou ;)

Vaše komentáre a hviezdičky hrejú naše srdiečka.

Z REMYHO POHĽADU

"Nechápem ako v tom môžeš prežívať, veď je dnes teplejšie ako v auguste napoludnie," pozeral som na Peterovu Star Wars mikinu.

On sa na mňa zhora pozrel a pousmial sa.

"Veď vieš, že mi málokedy býva tak strašne teplo," odvetil.

To bola pravda. Peter vlastne málokedy chodil v niečom inom, ako v dlhých tričkách a trigoviciach. Ja som zas vždy umieral od tepla. Hneď ako sme vošli do našej izby, vyzliekol som si tričko. Zapol som ventilátor, lebo intrák a klíma zrejme spolu nemôžu existovať. Našťastie vnútri nebol Tyran, ktorý sa vždy niekde celé dni zašíval a Nela s Treyom, ktorí ma vôbec netrápili. Peter sa posadil na posteľ a preberal sa vo svojej krabici na dvdčka (pretože on je taký geek, že si filmy kupuje), zatiaľ čo ja som zapínal notebook.

Keď sa ten starý šrot konečne zapol, obrátil som sa naňho a pristihol som ho ako ma sleduje. Vytrhol som ho tým zo zamyslenia.

"Čo? Našiel si to?" spýtal som sa ho s naklonenou hlavou.

"Ja.. nemôžem nájsť Temného rytiera."
"Veď to je tvoj obľúbený film. Určite to máš odložené na nejakom čestnom mieste."

"No.. nevadí, pusti zatiaľ prvého. Možno mi to neskôr napadne."

Podal mi dvd a vložil som ho do notebooku.

Nakoniec sme Temného rytiera vôbec nepotrebovali.

Neviem či to bolo tým teplom, alebo tým, že sme boli pri sebe tak blízko. Ale asi v polovici filmu som prestal sledovať Batmana a obrátil som svoju pozornosť na Petera. On si to vôbec nevšimol.

"Peter?"

Pozrel sa na mňa. "Hm?"
"Už si... už si to niekedy skúšal s chalanom?"

Peter na mňa chvíľu bez slova hľadel. "Prečo sa ma to pýtaš?"

"Nechceš to skúsiť?"

Zatváril sa napol prekvapene napol zamračene.

"Len čisto z vedeckého hľadiska," pokračoval som oduševnene. "Vieš, poznáme sa už dlho a ja neviem, nikdy mi to nevychádzalo s babami.. Tak som myslel.. Keby ti to nevadilo.."

"Chceš aby som ťa pobozkal?"

S takmer vyschnutým hrdlom som prikývol.

"Pokusne?"

"Presne tak. Iba experiment. Hneď na to zabudneme. Ja len.. by som to potreboval vyskúšať a nikto iný ako ty neprichádza do úvahy."

Akosi som poznal, keď sme si pozerali do očí, že obaja vieme o čom je naozaj tento rozhovor. On vedel, že nehovorím pravdu a ja som vedel, že to vie.

Bolo to ešte viac zreteľnejšie, keď sa po dlhom tichu zrazu na zlomok sekundy pousmial a potom sa ku mne naklonil.

Začal veľmi jemne. Privrel som oči. Položil som jednu ruku na jeho kľúčnu kosť a plece a v hlave som mal úplné prázdno.

Potom sa odtiahol a ja som nechcel ale nedočiahol som.

"Už.. už si zistil, čo potrebuješ?" ozval sa po chvíli.

"Ešte si nie som istý, takže by sme mohli pokračovať o trochu dlhšie," odvetil som rýchlo a stiahol som si späť k sebe a tentoraz to bolo náruživejšie a už som cítil aj jeho ruky všade na sebe.

Boli sme tak zabratí do seba a nevedeli sme sa od seba odtrhnúť, že sme si vôbec nevšimli, že by bol niekto v izbe ale zrazu sme počuli ako sa zavreli dvere. Peter zamrzol a ja som sa s ústami na jeho zdvihnutej brade pozrel smerom k nim. Potom som sa s otvorenými ústami odtiahol od Petera a spýtavo naňho pozrel. Bez slov pokrčil plecami.

Z POHĽADU NELY

Po ďalšie dni boli všetci ako vymenení. Trey začal nosiť tričká a trigovice s potlačou Fall Out Boy, Breaking Benjamin, Black Veil Brides a ďalších skupín, o ktorých som vôbec netušila, že ich počúva. Dokonca začal znova s boxom, s ktorým pred dvoma rokmi prestal. Z toho som nebola ani trochu nadšená, keďže z toho bol iba dobitý a bolela ho hlava. Keď sme boli spolu bol akýsi čudný, moc sa neusmieval a ja som vôbec nevedela čo s ním je.:/

Pinka za to bola stále hlavou v oblakoch a stále si niečo pospevovala a tiež mi nechcela povedať za čo vďačí jej zasnívanej nálade.

Remy chodil častejšie na ihrisko aj keď nebol tréning a Peter sa stále vyhováral na fotenia a všetko bolo strašne divné.

Ale najdivnejšia bola Sarah. Ona vždy pôsobila melancholicky ale teraz to bol naozaj extrém. Chodila v čiernom, v tričkách s dlhým rukávom, nosila čudesné náhrdelníky a tuším že aj vlasy mala tmavšej fialovej. A vôbec sa nebavila s Remym. Bola bledá a nikam sa jej nechcelo chodiť. Tak som sa rozhodla, že zavolám brata a pôjdem niekam s ním.

Kráčala som po školskom dvore a nejakou náhodou som narazila na Tylera Watsona, kapitána futbalového družstva. Zamyslene sedel a niečo robil na mobile.

"Môžem?" spýtala som sa s úsmevom.

"Si prisadnúť? Kľudne," prikývol. Posadila som sa a všimla som si, že na mobile hrá Poua.

"Jéj aj ja mám Poua," zasmiala som sa.

"Oh nie, to si nemala vidieť. Nikomu to nehovor," sprisahanecky na mňa žmurkol. "Som už na deväťdesiatom leveli a nejako to nemôžem vymazať z mobilu."

Neviem, prečo som sa s ním neskamarátila skôr! Vyzeralo to, že sme si úplne sadli.

"Neboj sa," odvetila som rovnakým tónom. "Takže.. Ja som Nela. Nela Rainová."
Tyler mi podal ruku. "Tyler Watson. Ja viem, znie to dosť snobsky."
"Aj tak trochu vyzeráš, úprimne. Ale nič v zlom."

"Musím nejako reprezentovať svoju vrstvu," uškrnul sa. Vtedy zrovna pri nás zastavilo auto.

"To bude môj brat," vysvetlila som Tylerovi.

"Oh, dobre," prikývol.

Milan vystúpil z auta a šiel ma privítať keď som sa mu na tvári usadil prekvapený výraz načo ho hneď vystriedal taký.. Vyzeral ako keby si práve spomenul, že nechal zapnutú doma trúbu a zároveň bol s tým zmierený. Mal stisnuté pery.

"Nela, musím ti niečo dôležité povedať," oznámil.

Nadvihla som obočie. "Nechápem?"
"A aj tebe Tyler," pozrel na môjho spolusediaceho. Obaja sme sa na seba zmätene pozreli.

"Ako to, že pozná moje meno?" zašepkal Tyler.

"Ja vôbec neviem," povedala som.

"Nebudem okolo toho robiť zbytočné reči." Milan mi začínal naháňať strach.

"Tak hovor," pokynul mu Tyler. Intenzívne sme pozerali na Milana a čakali čo z neho vylezie.

"Bože, ako sa podobáte.. Takže.. Ste súrodenci," oznámil nám.

"Čo?" spýtali sme sa obaja naraz.

"Nevlastní," dodal Milan. "Nelin otec ťa mal, Tyler, ešte pred Nelou."

"Vážne?" spýtali sme sa zase naraz a potom sme sa na seba pozreli.

Chvíľu sme len tak pozerali a potom sme sa začali smiať. Zvláštne ako sa behom sekundy dokáže z niekoho neznámeho stať váš súrodenec.

"Tak to je teda naozaj zvláštna reakcia," zhodnotil Milan. "Čo keby sme niekam zašli a porozprávali sa o tom?"

"Súhlasím," odvetila Nela.

"Hej a mali by sme ísť čo najskôr lebo tam beží tá stará korčuľa zemepisárka a bude ti nadávať, že tu máš odstavené auto," povedal Tyler a postavil sa.

"Dobrý nápad."