Complicated

10. časť - Android

Z PINKINHO POHĽADU

Tú noc som sa nevyspala zrovna doružova (chápete, Pinka, ružová.. :D), keďže Nela sa strašne rozťahovala. Preto som vyčkala hore, kým prišiel Tyran, ktorý sa dnes uspokojil s balíčkom cukríkov, ktorý som mu nechala na vankúši- keby chalani mysleli viac ako ja, vôbec by s Tyranom neboli problémy. Potom, ako zaspal aj on, som stále bola príliš bdelá, tak som sa prihlásila na chat a chvíľu si písala s movie-lover28.

Fakt ma vždy dokáže rozosmiať. Musela som si rukou zapchávať ústa, aby som nikoho nedajbože nezobudila. Zrovna, keď som sa ho už šla opýtať, či by sme sa niekedy nemohli stretnúť, napísal mi, že už pôjde spať a tak som sa rozhodla, že je najvyšší čas určiť si osobný priestor a posunúť Nelu viac ku kraju. Podarilo sa mi zaspať, no ráno som sa aj tak ocitla na zemi.

Myslím, že ju už ďalšiu noc vo svojej posteli nechcem, preto ich s Treyom musím nejak udobriť. Ale na hocičo z tohto sa myslelo len veľmi ťažko, keď som zdieľala izbu s Peterom. Áno, je to on, kto sa mi už dlhšiu dobu páčil. Bol taký tajomný, tichý a sladký, ako to mám rada :3

Snažila som sa tieto pocity potlačiť, kvôli môjmu internetovému priateľovi, no bolo to čoraz ťažšie.

Hlasno som si vzdychla a postavila som sa zo zeme. Tá chamtivá Nela mala končatiny rozhodené po celej posteli, no nemohla som sa na ňu hnevať. Namiesto toho som jej ich zakryla, aby neprechladla. Opatrne som po špičkách prešla okolo Tyrana, prehodila som cez Petra deku, lebo vyzeral, že mu je zima a chvíľu som ho pozorovala ako spí. Bol taký rozkošný.

"Pinka?" ozval sa rozospatý hlas zhora. Remy na mňa pozeral zalepenými očami. "Koľko je hodín?"

"Ešte málo. Ale jedáleň je už otvorená. Neskočíme po jedlo? Myslím pre Petra, nevyzerá, že bude schopný vytrepať sa včas z postele. Čo vlastne včera robil? Nevieš-"
"Pinka, sklapni," prerušil ma Remy. "Pôjdem s tebou po jedlo, len počkaj kým sa preberiem a upravím, aby som bol dosť krásny pre celú školu. A nepredpokladám, že ty niekam pôjdeš v tom My Little Pony pyžame."

Pozrela som sa, čo mám na sebe a začala som sa nekontrolovateľne chichotať. Remy do mňa hodil vankúš, aby som prestala a tak som sa radšej pobrala do kúpeľne.

Z POHĽADU SARAH

Celý čas odkedy som vrátila na izbu, sa na mňa uprene díval Sean z klebetiaceho tria. Bolo to dosť nepríjemné, no netúžila som s ním nadväzovať žiadnu konverzáciu. Preto som sa rozhodla ignorovať to.

Ráno, keď som odchádzala na raňajky, tak sa ku mne sprisahanecky naklonil a šepol: "Viem, kto môže za ten požiar."

Ako mohol vedieť, že to bola Lisa? Možno len blufoval. V každom prípade nemôžem pripustiť, aby sa Lisine tajomstvo niekto dozvedel, pretože potom by vykecala ona to moje. A to nemôžem pripustiť. Nikto by sa na mňa už nepozeral tak ako predtým, keby vedeli to, čo ona.

Napriek tomu som si zachovala chladnú hlavu.

"Blufuješ," povedala som rozhodne.

"Lisa MacMannová."

Preglgla som. "Čo chceš za mlčanie?"

"Nič. Zatiaľ. Ale aby si vedela, postarám sa o to, aby to padlo na niekoho iného. Zatiaľ čau," kývol, nasadil si obrovské slúchadlá a pobral sa úplne iným smerom ako bola jedáleň. Možno sa šiel dobiť, neprekvapilo by ma, keby je nejaký android alebo čo. To množstvo káblov na našej izbe naozaj nebolo normálne.