Let's not Fall in Love

2.Nečakaná pomoc

Vošiel som do baru. Na to že bolo tak málo hodín bar bol už skoro preplnený. Predieral som sa skupinkami ľudí, až som nakoniec na trafil na kamarátov.

"Tak, ako dopadol včerajšok?" tľapol ma po pleci Tom.
"Neviem. Nejak si to ani nepamätám, možno preto že nebola taká dobrá." zasmial som sa.

Sedel s pri bare. Lial som do seba už asi ôsmy poldecák. Okolo mňa sa obšmietali nejaké dve štetky. Boli to štetky. Tie pohyby a vôbec nemali zábrany. Vrteli sa okolo mňa, obchytkávali ma a ja som sa nebránil.

Jedna si na mňa sadla a začala sa mi vrtieť na rozkroku. Potiah som ju za vlasy, pretože som ju chcel pobozkať. Lenže moja pozornosť padla na dievča sediace asi 3 stoly od nás.

S opovrhnutím sa na mňa pozerala. Zamračil som sa. Zhodil som zo seba to dievča a ponral som sa tackavo pred bar. Potreboval som sa nadýchať čerstvého vzduchu. Oprel som sa o múr a zhlboka som vdychoval čerstvý vzduch.

"Tá šlapka ťa vyšťavila?" počul som smiech vedľa seba.
Otočil som hlavu a spoznal som ju. Bolo to ti dievča čo na mňa pred chvíľoupozerala opovrhnutím.
"Nezáviď toľko tým dievčat." zachoval som si vážnu tvar a zložil som sa na zemi.
"Hej? Si v pohode?" zohla sa ku mne a podoprela ma.

P.O.V. EMERI

(To je to divča z toho baru s ktorým sa rozprával... )

Otvorila som oči. Pretrela som si ich a posadila som sa. Až teraz som si uvedomila prečo som cítila ťažobu. Ten chalan mal cezo mňa prehodenú ruku aj nohu. Pomali som si to zložila zo seba a posunula som sa ku kraju. Vystrčila som nohy z postele. Zobrala som si do ruky sveter a topánky, ktoré sa váľali po zemi.

Potichu som otvorila dvere na jeho izbe. Chcela som bez povšimnutia odísť, ale nebola by som to ja keby som nevrazila do niekoho.

Pristála som na zemi. Zodvihla som hlavu nahor aby som sa na toho dotyčného pozrela. Bol mladý a mal štipku podoby z toho chalana, ktorého som dovliekla domov.

Než som bola schopná ozvať sa, respektívne ospravedlniť, ozval sa on.
"Kto si? " opýtal sa chraplavým hlasom a pošúchal si oči.
"J-ja... Ja som..." koktala som a postavila som sa zo zeme.
"Dievča, ktoré mám na jebačku." ozval sa spoza mňa ten chalan z baru.

Prekvapene som sa na neho pozrela. Začala ma neskutočne svrbieť dlaň. Hroznú chuť som mu mala streliť facku.

Ako sa opovažuje takto o mne hovoriť, po tom čo som mu pomohla?!

"Aha. Ja som Chris." odppvedal stroho.
Otočila som sa že odídem ale keď som zišla dole, narazila som na nejakú ženu ktorá sa na mňa až prehnane usmievala.

"Áááále. Vy už ste hore? A kto je toto?" usmiala sa a pristúpila ku mne.
"To je Ericova priateľka."usmial sa na mňa Chris.
"Vážne? Oh, mala by som sa ti predstaviť. Ja som Ericova a Chrisova mama. Kľudne mi môžeš hovoriť teta Judit." usmiala sa a objala ma.

"Teší ma. Ja som Emeri." placho som sa usmiala.
"Tak čo keby si sa s nami naraňajkovala ? Chytila ma za ruku a nečakala na odpoveď.
Usadila ma za stôl, kde už sedel postarší pán. Pozrel sa na mňa a premeral si ma pohľadom.
"Kto je to Judit? " opýtal až keď sa všetci usadili za stôl.
"To je Ericova priateľka Emeri. Tento deň sa začína užasne. Toto je asi po prvý krát Eric, že si vyšiel na raňajky zo svojej izby a nie vchodových dverí." usmiala sa (znova xD) a na stôl položila tanier palaciniek, hneď vedľa obložených chlebíkov.

"Vitaj. Cíť sa u nás ako doma.zober si na čo máš chuť." prelomil náhle ticho, ktoré medzi nami panovalo a ozval sa neutrápnym hlasom.

Aké nečakané. Jeho mama je až prehnane milá a usmievavá. Jeho otec je neutrálny, ako keby sa snažil držať nad vecou. A jeho brat? Vyspelý a pekný.

Okamžite som sa začervenala nad tou myšlienkou. Chvíľu som otálala až som si nakoniec na tanier naložila jednu palacinku. Zobrala som si príbor a pomaly som si ju krájala. Po pár minútach som dojedla.

"Ďakujem za raňajky, ale mala by som už ísť. Nebudem vás už vyrušovať." postavila som sa od stola.
"Ale kde že Emeri, vôbec nás nevyrušuješ." pousmiala sa teta Judit.
"Ďakujem ešte raz za raňajky. " odišla som do chodbičky. Obula som sa a prehodila som si cez seba sveter.

"Takže sa voláš Emeri." jednoducho konštatoval Eric za mojím chrbtom.
"Hej." otvorila som dvere že odídem ale Eric ma zadržal.
"Čo keby sme pokračovali v tej šaráde? " priblížil sa ku mne.
"Nie, dík. Nemám záujem." zamračila som sa.
"Hej? Chceš stratiť spoločenský život? " pousmial sa a jemne sa mi dotkol pier.