Let's not Fall in Love

Musím ho nenávidieť

P.O.V. EMERI

Ležal tam on.

Ruka mi vyletela k ústam. Neverila som že je to on. Opatrne som s ním zamykala. Ale nič. Oprela som ho o strom a jenne prefackala.

Zakmytali mu viečka. Pomalinky otvoril najprv jedno a až potom druhé oko.
Zachrapčal nezrozumytelnú vetu.
"Si v poriadku? Kto ti to urobil? " odhrnula som mu vlasy z tváre.
"P-pýtal som sa... Čo tu robíš?"
"Hľadám brata. Kto ti to urobil? Mám zavolať záchranku? "

"Nie..." šepol a zaprel sa. Pokúšal sa postaviť na nohy ale moc mu to neišlo.

Podoprela som ho z jednej strany. "Odnesieme ťa domov." rázne som odpovedala.

Cesta k jeho domu trvala vyše pol hodiny.
Pozerala som na Erika so strachom v ociach. Bol zlý, správal sa arogantne, no nikdy by som mu neželala aby ho zbili.

"Kde máš kľúče? " siahla som mu do vačku na mikine ale bol prázdny.
"Stratil som veci. " zachrapčal.

Zaklopala som opatrne na dvere. Po chvíle sa otvorili a stála tam jeho mama.
Histericky zapišťala keď sa pozrela na Erika.

"Pre boha! Čo sa mu stalo? Čo sa ti stalo? Kde? Kedy? " pozerala sa striedavo na mňa a Erika.

"Neviem. Našla som ho v parku. " stroho som odpovedala keď Erik mlčal.
Zaviedla nás dnu. Usadila ho opatrne na gauč.
"Zlato! Poď dole!" zakričala na svojho muža a zmizla v kuchyni.

O pár okamihov sa pri schodoch objavil Erikov otec.
"Chlapče môj..." naviac sa nezmohol.
"Prestante. Neumieram" Odstrčil všetkých a zatvoril oči.

Postavila som sa a chcela som bez povšimnutia odísť. Ale pri dverách som narazila na Chrisa.
"Kam ideš? " S úsmevom sa na mňa pozrel.
"Ja- .. Proste musím ísť." odpovedala som a odišla som.

Mala som namierené do parku. Chcela som nájsť jeho veci.